Kalendár
Nedeľa, 03 Júl 2022

Dnes má meniny
Miloslav
Zajtra má meniny
Prokop
Počasie
Hľadanie
Zo života obce
dsc02546.jpg
Aktuality
Zmluvy a faktury obce Semerovo

Partnerske obece

Publikacie

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Rozvojove projekty

Rozvojove projekty

Referendum

Uradne hodiny

Cestovny poriadok SAD

Cestovny poriadok ZSR

Cestovny poriadok ZSR

Mikroregion Novozamocko

Leader MAS

Dvory a okolie

Spolok pre obnovu dediny

Free wifi-zone

Verejny internet

Slovenska katolicka charita

Tvorime vedomostnu spolocnost

Zber TKO a druhotných surovín

Hľadáš prácu? www.presbium.sk


EURES

Niriansky
samosprávny kraj

RSS kanál
Obec Semerovo
Regionálne správy
 

História obce

Obdobie pred prvou písomnou správou

Doba halštatská

Toto obdobie je nazvané podľa pohrebiska v Hallštate a datujeme ho do 7. - 4. storočia pred Kristom / ďalej len pr. Kr. /. Je to archeologický názov pre staršiu dobu železnú.

V roku 1996 sa z tohto obdobia v záhrade rodiny Tahotných (nález ohlásila Z. Bohošová)v Semerove, v severnej časti intravilánu obce našla vakovitá nádoba s obežným krúžkom pod okrajom s jemne naznačeným odsadením hrdla od tela. Nádoba bola vo väčších fragmentoch, takže bolo možné ju rekonštruovať. Archeológovia nevedia pre jej zlý stav potvrdiť, či bola vyrobená na hrnčiarskom kruhu. Okrem nádoby sa tu našiel predmet, asi britva (nôž) pevne spojený s pieskovcovým brúsnym kameňom. Celý nález odborníci pokladajú za zvyšok mužského žiarového hrobu. (1)

Doba rímska

V Semerove ostala po Rimanoch aj hmotná pamiatka. Je to vápencový kameň, ktorý je zamurovaný do steny kostola. Jeho výška je 0,47 m, dĺžka 0,98 m a nápis má výšku 0,05 m. Podľa datovania pochádza nápis z roku 229 po Kristu. Kameň objavili v roku 1938 na semerovskom cintoríne pri kopaní hrobu. V roku 1955 ho spevnili cementom, ale pritom čiastočne znehodnotili jeho čitateľnosť. V roku 1998 sa rozhodlo Obecné zastupiteľstvo na návrh výtvarníka Romana Greškoviča z Komárna, rímsku najvzácnejšiu pamiatku v obci zachrániť pre nasledujúce generácie, zreštaurovaním. Kameň bol vysekaný z múru rímkat. kostola 16. 9. 1998 a následne očistený, spevnený, zdokumentovaný a premiestnený do suchej časti múru rímkat. kostola dňa 13. 11. 1998. Slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 29. 8. 1999.



Prepis textu tabule:

(1) Imp(erator) Caes(ar) M(arcus) Aur(elius) Seve
(2) rus (Al)e(xander) Pi(us Fe -)
(3) lix Aug(ustus) pont(ifex) m/ax(imus) trib(unitia)
(4) pot(estate) VIII /c/on/s(ul) III p(ater) p(atriae)/
(5) asi 15
(6) asi 15
(7) asi 15

V preklade:

Imperátor a cisár Marcus Aurelius Severus Alexander Zbožný, šťastný, vznešený, veľkňaz, tribúnskou mocou (obdarený) po ôsmy raz, konzulskou mocou, po tretí raz, otec vlasti (4)

( 3 ) Jozef Češka, Radislav Hošek: Nápisy hornej Panónie, ktoré sa chránia (opatrujú) v zadunajskom Slovensku , vydala : Purkyňova univerzita v Brne v roku 1967.

Fotografie textu sú uložené vo fototéke Archeologického ústavu v Nitre pod číslami P - 33650, P - 33651. Staršie fotografie textu tabule sú v knihách Vojtecha Ondroucha: Limes Romanus na tabuli IV., č.3. a v ďalšej literatúre.

(4) preklad PhDr. Ján Milan Dubovský

Obdobie slovanské

V 4. - 5. storočí po Kristu zasiahlo naše územie sťahovanie národov. V tomto období sem prišli aj slovanské kmene. Na prelome 8. a 9. storočia si na našom území sformovali aj štátny útvar, do ktorého patrilo aj územie Semerova. Dôkazom toho sú aj úlomky keramiky šedej farby, točenej na hrnčiarskom kruhu, ozdobené rytými ornamentami a datované do 9. storočia. Nálezy sa nachádzajú v miestach dnešného Váraša - Hradišťa,o ktorom odborníci predpokladajú, že bolo aj slovanským hradišťom.

Na pôvodnej keltskej osade sa tu v 9. storočí usadili naši slovanskí predkovia, čoho dôkazom je, že ešte v 19. storočí tento kopec nazývali Hradište. V tomto období tu bol postavený zemepanský kostolík v románskom štýle. Hradisko bolo viac ráz vyplienené.

 

Prvá písomná správa

Prvá písomná správa o Semerove je z roku 1210 a obec sa tu uvádza pod menom Scemera.
Táto prvá písomná správa neznamená vznik obce, ale len toľko, že sa nám zachovalo písomné potvrdenie o nej. Dôkazom jej dávnejšej existencie je listina z r. 1210, ktorou
Ostrihomský arcibiskup Ján daruje kostol sv. Michala v Semerove Ostrihomskej kapitule pod podmienkou, že každoročne na Sviatok všech svätých im bude podávať slávnostný obed a pohostenie z príjmov tohto kostola. Taktiež za polovicu marky týchto príjmov sa má kúpiť každoročne vosk pre kostol sv. Vojtecha v Ostrihome.

Vyobrazenie prvej písomnej správy uvádzame v tejto publikácii ako fotokópiu originálu i v slovenskom preklade.

preklad :

"Ján, z Božej milosti arcibiskup svätej ostrihomskej cirkvi, všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v Pánu Ježišovi, ktorý je spásou všetkých. Je našou povinnosťou pohotovo vyhovieť zbožným želaniam prosiacich, ako aj skutočne splniť následné sľuby, ktoré neodporujú zákonom správneho uváženia.

A preto nech všetkým tým, čo to chcú počuť, je dobre známe, že sme na prosby a naliehanie nášho v Kristu milovaného syna, kustóda Michala, na večné časy odovzdali a darovali kostol svätého Michala v obci Semerovo spolu s dvomi kaplnkami, patriacimi k tejto farnosti v obci Nék a v obci Solad kanonikom nášho kostola a to z titulu odmeny vo večnosti, pod podmienkou, aby sa každoročne na sviatok Všechsvätých konal v tomto kostole a kaplnkách slávnostný obed či pohostenie a to z príjmov menovaného kostola a aby sa za polovicu marky z týchto príjmov zakúpil každoročne vosk na sviece pre kostol svätého Vojtecha.

No keďže dlhým časom sa vec častejšie vytratí z pamäti a to, čo má byť povinnosťou zbožnej mysle, po istom čase zastrie nevďačné zabudnutie a aj preto, aby táto naša darovacia listina získala silu trvalej stálosti, rozhodli sme sa ju opatriť podpismi a posilniť patrocíniom našej pečate.

V roku 1210 od narodenia Pána, za vznešeného uhorského kráľa Ondreja, keď ja nehodný som predstaveným svätej ostrihomskej cirkvi, keď v Kaloči je pánom biskupom Berthold, biskupom vo Váci dôstojný Boleslav, biskupom v Gyúri ctihodný Peter, za župana palatína Pocha a za županov Marcela v Báči a Bankona v Bihare.

Obec Semerovo do 15. storočia

Prvý známy a písomne doložený zemepán Semerova bol Eustach zo Semerova / Leustachius de Scemera /. V listine z 1. júla 1247, v ktorej ostrihomská kapitula spísala na večnú pamäť mená a výroky svedkov, ktorí svedčili o rozdelení majetku v okolitých obciach medzi bratmi Tomášom a Balianom z jednej strany a Opourom z druhej strany, proti Markovi županovi Hontu. A práve medzi svedkami sa spomína aj Eustach zo Semerova.(1)

Rodina semerovského zemepána Eustacha pochádzala z Novohradskej župy. Jeho starý otec bol veliteľom šintavskej pevnosti. Brat Alexander bol majiteľom Veľkých Loviec a druhý brat Bartolomej zemepánom Kolárova. V roku 1290 dostali od panovníka ďalšie pozemky v Čúze / Dubníku /. Sem si preniesli aj svoje rodové sídlo a prijali nové rodové meno Čúzi podľa obce.

V roku 1416 si dal jej majiteľ Michal Čúzi vybudovať kúriu neďaleko kostola.

Obec Semerovo od 16. storočia

V roku 1532 Čuziovci odpredali časť svojich pozemkov Barbore Várdajovej a ona ich onedlho predala Tomášovi a Ondrejovi Sentmihálimu.
A práve v tomto období bolo Semerovo spustošené tureckými nájazdmi. Obyvateľstvo bolo vystavené ničeniu Turkov, ktorí po víťaznej bitke pri Moháči v roku 1526 prenikali čím ďalej aj na juhozápadné Slovensko. V roku 1552 malo Semerovo iba 7 domov a aj z tých boli niektoré zničené.
Turci a kuruci v Semerove
Po dobytí pevnosti Nové Zámky a obsadení okolitých obcí vyberali Turci od ich obyvateľov od roku 1664 riadnu daň. Vypracovali daňové zoznamy - deftery, podľa ktorých obec Semerovo patrila do komárňanského obvodu náhije a počtom domov a obyvateľov bola menšou dedinou. Daňovníkov bolo v Semerove 67.
1. V Semerove bolo 43 domov a každá domácnosť platila domovú daň – (džizje) 50 penzov. Ceľková suma domovej dane bola 2150 akče..
2. Desiatok z pšenice, ktorú odovzdávali Semerovčania Turkom, bol 6900 kíl. Jeden kejl vážil o niečo viac ako 10 kg. Dávka sa odovzdávala Turkom raz ročne hneď po žatve.
3. Okrem pšenice odovzdávali poddaní miešané obilie v množstve 2200 kíl.
4. Ďalší desiatok sa odovzdával z muštu / ale mohlo to byť mladé víno, burčiak a možno aj víno /. V kánúnnáme sa uvádza síce mušt, lebo náboženstvo zakazovalo piť Turkom alkoholické nápoje. Avšak to neznamená, že si tajne nevypili dobrého vína. Obec odovzdávala 1250 pínt. ( 1 pinta = 1,664 litra )
5. Desiatok z úľov robil spolu pre celú obec 250 akče.
6. Semerovčania pestovali šošovicu a hrach a z toho odovzdávali Turkom desiatok v množstve 90 keilov.
7. Desiatok z ľanu a konopí predstavoval 80 akče.
8. Dávku z chovu oviec / sem patrili aj kozy , tých však v Semerove bolo málo /odovzdávali dva razy. 645 akče bolo za chov oviec a dávka sa vypočítala z množstva chovaných oviec v obci. Mohli byť dávky z pasienkov a za stráženie polí.
9. Peňažná dávka z oviec predstavovala 800 akče.
10. Dávku z dreva a sena odovzdávali po kosbe v množstve 1 voza z každej domácnosti , čo predstavovalo v Semerove sumu 200 akče.
11. Svadobná daň a daň zo sudov. Táto dávka bola odstupňovaná. Ak sa vydávala dievka, platilo sa 10 – 60 akče, ak vdova, platilo sa 15 – 30 akče. Peniaze platili rodičia, ale niekde aj ženích. Za celú obec vtedy vyberali 175 akče.
12. Okrem vymenovaných dávok sa platili Turkom príležitostné dávky a dávky za užívanie rolí, v úhrnnej sume 215 akče.
13. Dávka z ošípaných bola 440 akče pre obec. Táto dávka sa dávala v dobe žatvy, a to v období „ psích dní“ , t.j. v druhej polovici júla. Výpočet bol rôzny. Iná suma sa platila za prasatá voľne sa pasúce a iná suma za prasatá vykŕmené.

Takáto situácia jestvovala v Semerove až do 17. storočia. Dňa 19. augusta 1685 sa podarilo zvíťaziť cisárskej armáde a vyhnať Turkov z Nových Zámkov. Vtedy oslobodili aj Semerovo od Turkov.
V tomto období sa stretávame s ďalším vojskom, a to cisárskym a povstaleckým kuruckým priamo v chotári obce, kde sa medzi nimi odohrali krvavé boje. V roku 1704 v časti obce PIRT nad Surovinou porazil cisársky generál Heister kurucké vojsko. V roku 1708 ustupovalo porazené kurucké vojsko cez Semerovo prenasledované cisárskym vojskom. Semerovčania sa skryli na Hradišti (Váraši), aby si zachránili holé životy. Aj posledné boje potlačeného kuruckého povstania v roku 1710 neobišli chotár obce

Stoličný súpis z roku 1715 a 1720 (1)

V roku 1715 sa uskutočnil daňový súpis, v ktorom sa poddaní sedliaci uvádzajú menovite aj s výmerou pôdy, na ktorej hospodárili. No sú tu zapísaní menovite aj želiari, ktorí nemali pôdu, iba dom, a podželiari , ktorí nemali ani pôdu, ani dom.
Sedliakov a želiarov bolo spolu 27 a podželiarov 13.
Súpis z roku 1720 uvádzame pre porovnanie. Za ostatných päť rokov od súpisu 1715 tu ostalo iba sedem pôvodných poddaných sedliakov. Celkove ubudlo 11 sedliakov a 8 podželiarov.
V roku 1715 sa uvádzajú lúky v množstve 54 bratislavských meríc a vinohrady sa nevyskytujú žiadne. Ale v roku 1720 sa uvádza už 20 bratislavských meríc vinohradov, ale nie sú tu žiadne lúky, ktoré zrejme medzičasom skultivovali.
Národnosť sa v týchto súpisoch neuvádza. Sú zapísané len priezviská, z ktorých sa odhadom dá predpokladať národnosť.
V roku 1715 bolo : 21 maďarských priezvisk a 19 slovenských.
V roku 1720 zachytili iný stav: 10 maďarských priezvisk a 14 slovenských.

Zo súpisu vidieť, že počet obyvateľov klesal. Po vojne s Turkami a najmä po ukončení stavovských povstaní sa začalo veľmi zložité obdobie. Veľa vojakov, žoldnierov stratilo svoje zamestnanie a mnohí sa nemali kam vrátiť. Vypaľovaním miest a obcí, rabovaním, odvlečením ľudí do zajatia, cholerou a pod. sa znížil počet obyvateľov. Zo zbedačovaného obyvateľstva sa vytvárali bandy tulákov a žobrákov.
Niektorí zemepáni začali s novou kolonizáciou. Pozývali a verbovali celé rodiny, aby za väčšie či menšie výhody prišli pracovať na ich panstvá. Takáto situácia bola aj v Semerove. Vieme, že v chotári zanikli niektoré osady Semerova a Semerovo bolo tiež veľmi zničené. Poddaní neboli schopní obrobiť pôdu.
Zemepán František Sluha prijal na svoje panstvo 48 nových rodín sedliakov a 65 rodín želiarov. Prišli zo Strážov nad Myjavou, Veselí nad Moravou, ale aj z okolia Brna.

Semerovo za Márie Terézie

Z 1. júna 1768 sa nám zachoval ďalší súpis semerovských poddaných sedliakov, želiarov s domami a podželiarov bez domu a ich povinných dávok.

Obsahuje priezviská a mená poddaných, držiteľov pôdy v intraviláne aj v extraviláne, výmeru pôdy prepočítanú na bratislavské merice, lúky, na množstvo vozov sena, povinné práce so záprahom, ktoré bolo možné nahradiť manuálnou robotou, deviatok v peniazoch, ročný nájom poddanskej pôdy / cenzus /. Ďalej mali narúbať každoročne stanovené množstvo dreva na oheň, odovzdať priadzu, maslo, kapúnov, kurence a vajcia.

Komasácia začala v Semerove roku 1840 za účinkovania farára Jána Zaklukála, ktorý píše, že farnosť dostala 65 honov polí, lúk. Lúku, ktorá patrila fare, musel vydobýjať späť. Aj 11. júla 1866 sa listom sťažoval županovi, že zemepán mu zobral 14 holdov pôdy na pomedzí obcí Čiech a Semerova a teraz si nemôže vyhnať svoje ovce na pozemok, ktorý má v obci Čechy, lebo mu zemepán uzatvára cestu.(4)

Kanonická vizitácia z 2. mája 1780

Práve v tomto období sa v Semerove vykonala aj kanonická vizitácia ( kontrola stavu farnosti ), ktorá presne zachytáva nielen stav kostola a cirkevné záležitosti dediny, ale aj celkový stav obce. Vizitácia sa uskutočnila 2. mája 1780 za účinkovania ostrihomského arcibiskupa Jána Baťána. (1)

Podstatnú časť vo voľnom preklade uvádzame :

Poloha kostola:

Kostol je postavený mimo obce na strednom vŕšku. Vzdialený je od obce na štvrtinu míle- /1 míla - 1609,344 m/ V zime je k nemu sťažený prístup. Avšak nie je tu nebezpečenstvo požiaru. Je ďaleko od lesov a vôd. Okolo kostola je cintorín, ohradený priekopou. Pochovávajú v ňom veriacich po zaplatení určitého poplatku.

V strede obce je však drevená zvonica, vzdialená od kostola cca 300 m.

Cintoríny

Kostol má jeden cintorín okolo kostola, oddelený priekopou od domov. Žiadny posvätený kríž ani kaplnku nemá. Pochovávajú tu všetkých katolíkov bez taxy. Nie je tu žiadnej márnice ani pomníka. Jamy sa kopú pomerne hlboko a dosť ďaleko od múrov kostola.

Židovský cintorín je tu tiež, kde pochovávajú obyvateľov židovského vierovyznania, aj z Čiech.

Bratstvá

V Semerove je Bratstvo tretieho rádu Františka Assiského, nie je známe, kto ho založil.

Pochovávanie

Farár pochováva katolíkov oblečený v krátkej košeli, so štólou a podľa predpísaného obradu. Kostol v Semerove má dve matriky. Jedna je písaná od roku 1725, dosť dobre čitateľná, ale v strede prehorená. Druhá matrika je písaná od roku 1753 až dodnes.

O zemepánoch

Semerovo má nových zemepánov. Štefan Eni, Pavol Vereš, Pavol Vég, Gašpar Čúzi, Jozef Bajči, Ján Ujvári a Samuel Zmeškal, ktorým časť hypotéke držia arendátori Huňadi, Ondrej Bošáni a Ján Cigláni. Všetci sú reformovaní. Patronátne právo kostola si zemepáni držia tak, ako sa bežne sluší. O kostol sa starajú, udržujú ho, ale peniaze od nich nestačia na jeho vydržiavanie. Každý zemepán dáva 24 zlatých, keď sa robí nová vec a farníci to odpracujú. Postavenie farskej budovy, školy, oprava striech a ich udržiavanie patrí zemepánom.

Obyvatelia

Ľud je čisto slovenský a katolícky a farár iný jazyk nepoužíva iba slovenský, káže a vyučuje len v slovenčine. Niet tu žiadnych obyvateľov gréckeho rítu / pravosláv. / ani arménov, rusínov, valachov. Nachádza sa tu niekoľko židov a nie je tu nikto bez vyznania.

Ľud sa zúčastňuje na procesiách, pôstoch, pohreboch, zdržuje sa od zábav, dôveruje farárovi. Nie sú tu bohorúhači, traviči, poverčiví, bigamisti, neverníci a niet tu ani žien ľahších mravov.

Počet farníkov

KATOLÍCI SEMEROVA
Schopní spovede:
muži: 250, ženy: 149.

Neschopní spovede:

muži: 41, ženy: 44.

Kalvíni: 0
Židia: mužov 15, žien 14

Semerovo + Čechy = spolu 1021 farníkov

Rozsah farnosti

Dĺžka farnosti je štvrtina /míle/. Zavlažuje ju potok. Budova fary je na hornom konci. Rehoľníci sa tu nenachádzajú. V obvode tejto fary nie sú ovčince ani mlyny, ani neobývané budovy.

Porovnanie obce z vizitácie 1756 a 1780 (1)

Kanonická vizitácia z roku 1780 uvádza aj zmeny, ktoré nastali v obci od ostatnej vizitácie v roku 1756. Podľa nej má semerovský farár o jedno klčovisko viac.
Iba nedávno postavili na strechu kostola malý zvon, ale ihneď ho museli odstrániť / bol pri komíne / a strechu pokryť šindľom. Polia boli v dedine málo úrodné, lebo sa nehnojili, preto roľníci, ktorí mali celú usadlosť, museli dať priviezť dva vozy hnoja , a tí, čo mali polovicu, museli dať priviezť jeden voz hnoja na farské pole.
Na základe tejto vizitácie sa rozhodli, že zašlú na zhromaždenie šľachty list, predložia projekt a vyšlú tam vyslanca, aby žiadal postaviť novú faru a školu v Semerove. Pán farár navrhne, aká má fara a škola byť. Postaviť by ju mali zemepáni a farníci.
Počas kanonickej vizitácie v Semerove zomrela Mária Terézia. Zmeny pokračovali aj za jej nasledovníka Jozefa II. Po urbárskej regulácii sa začalo s komasáciou.
Ján Zaklúkal v tomto období založil akési poľnohospodárske družstvo pod názvom Convivium Compossessorum. Bol to vlastne gazdovský - svojpomocný spolok na pôde, ktorú im dala do naturálnej renty Anna Subyová. Na tejto pôde spoločne hospodárili, mali spoločné poľnohospodárske náradie, dobytok a podobne. Založili si aj svojpomocnú pokladnicu z ktorej požičiavali peniaze svojim členom, ale aj želiarom na 5% úrok. O štyri roky neskoršie mali už aj svoj vlastný obchod. Po zrušení poddanstva družstvo zaniklo.(2)

Richtári v rokoch 1775 - 1785

1774 richtár Ján Redvanský , podrichtár Ján Babinec, prísažný Ján Krupa
1775 richtár Ján Babinec, podrichtár Ján Krupa, prísažní Ján Duchon a Štefan Gajdoš
1776 richtár Ján Duchon, podrichtár Ján Krupa, prísažní Ján Babinec
1777 richtár Adam Krupa , podrichtár Ján Babinec, prísažní Ján Duchon
1778 richtár Fero Gajdoš, podrichtár Ján Krupa, prísažní Ján Babinec a Ján Duchon
1779 a 1780 richtár Jozef Hrvoll , podrichtár Ján Krupa , prísažní Ján Babinec a Ján Duchon
1781 a 1782 richtár Jozef Babinec, podrichtár Jozef Kraly, prísažní Jano Haladik , Jan Bórik a František Kriško
1783 richtár Janek Krupa, podrichtár Ján Krupa, prísažní František Híreš, Jan Abraham a Ján Haladik
1784 richtár Jozef Babinec, podrichtár Jozef Kráľ, prísažní Ján Haládik , Ján Bórik a František Kriško
1784 richtár František Kriško, podrichtár Ján Krupa, prísažní Ján Bórik, Jozef Babinec a Štefan Hlavatý
1785 richtár Štefan Bjelický, podrichtár Jan Borik , prísažní František Krško a Jan Duben

 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 Dopredu > Koniec >>

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL