Semerovo v 20. storočí

Posledné obdobie v Rakúsko-Uhorskej monarchii sa pre Slovensko a aj pre Semerovo skončilo I. svetovou vojnou.

Zo Semerova padlo na bojisku viacero občanov, niektorí sa vrátili domov ako mrzáci. Menovite padli v I. svetovej vojne / 1914 - 1918 / (1) títo Semerovčania:

6.12.1914 Pavol Belický, 25-ročný, ženatý, manželka Berta Slobodníková
8.10.1914 Eduard Ďurák, 30-ročný
19.3.1915 Kornel Fiľakovský, 21-ročný, slobodný
29.3.1915 Ján Král, 33-ročný, ženatý, manželka Etela Pavlíková
23.8.1915 Rudolf Hajdany, 29-ročný, ženatý, manželka Magdaléna Dološová
14.11.1915 Jozef Žihar, 42-ročný, ženatý, manželka Katarína Balisová
9.3.1915 Imrich Prokopec, 24-ročný, slobodný
5.7.1915 František Kecskés, 27-ročný, ženatý, manželka Barbara Markovičová
11.7.1915 Arpád Déň, 24-ročný, slobodný
1.4.1916 Ondrej Dvorský, 40-ročný, slobodný
22.11.1914 Ľudovít Trnka, 35-ročný, ženatý, manželka Katarína Babincová
18.8.1916 Mixa Sorger, 19-ročný, slobodný
17.9.1916 Štefan Voros, 26-ročný, ženatý, manželka Alžbeta Fiamová
5.7.1916 Štefan Kamerda, 22-ročný, slobodný
3.10.1916 Ján Husár, 30-ročný, slobodný
24.5.1916 Jozef Witek, 21-ročný, slobodný
9.7.1916 Ján Sedláček, 41-ročný, slobodný
8.12.1916 Pavol Pišťanský, 23-ročný, slobodný
29.5.1917 Ondrej Kečkéš, 23-ročný, slobodný
29.9.1916 Pavol Ďuráč, 17-ročný, slobodný
31.7.1916 Matej Kotlár Ďuráč, 27-ročný, slobodný
19.1.1918 Imrich Bórik, 19-ročný, slobodný
25.1.1915 Peter Macek, ženatý, manželka Barbora Mellenová
nezvestní Ján Kapusta a Štefan Kapusta


Útlak Slovákov a ďalších slovanských národov a ich nerovnoprávne postavenie v Rakúsko - Uhorsku viedol po I. svetovej vojne k rozpadu monarchie.
Národy v mnohonárodnostnom Rakúsko - Uhorsku si uplatnili právo na sebaurčenie. Medzi nimi bolo Česko a Slovensko.

Dňa 28. októbra 1918 vyhlásil Národný výbor v Prahe nový samostatný Československý štát. Deklaráciou Slovenského národa, podpísanou predstaviteľmi SNR v Martine, sa Slovensko prihlásilo do nového štátneho útvaru.

Komplikovaná situácia bola práve na území južného Slovenska, kde žilo zmiešane slovensko - maďarské obyvateľstvo. Vytýčenie hraníc, ktoré by vytvorilo prirodzený geografický celok, bolo veľmi ťažké a niekoľko pokusov zlyhalo. Novú demarkačnú čiaru medzi Česko - Slovenskom a Maďarskom musela vytýčiť Medzinárodná komisia.

8. januára 1919 o 13,30 hod. vpochodovala do Nových Zámkov Československá armáda a 10. januára 1919 bola na juhozápadnom Slovensku vytvorená definitívna hranica. Semerovo sa stalo súčasťou nového Československého štátu.

Avšak v noci z 29. na 30. mája 1919 bola hranica narušená vpádom Maďarskej červenej armády cez Štúrovo. Medzi armádou Česko - Slovenska a Maďarskou červenou armádou došlo k bojom aj v časti chotára medzi Semerovom a Koltou.(2)

Na zásah Dohody 3. júla 1919 musela armáda Maďarskej republiky rád opustiť obsadené územie Slovenska. Obyvatelia Semerova sa len veľmi ťažko spamätávali z následkov tohto obdobia. Stále sa obávali, najmä šírením propagandy, že opäť bude obec patriť do Maďarska.

Po vzniku republiky sa uskutočnilo sčítanie ľudu. Podľa neho malo Semerovo:

počet obyvateľov: 1284, z toho mužov: 650 a žien: 634.

Ich národnosť: slovenská 821, nemecká 3, maďarská 430, židovská 26, iná O, cudzinci 4.

Náboženské vyznanie: rímskokatolícke 1236, ev.a v. 6, ev. ref. 10, izraelské 32, iné O

Semerovo v tomto období malo 2341 ha pôdy a 156 domov. (3)

Možno Vás prekvapí pri sčítaní ľudu pomerne veľký nárast obyvateľov maďarskej národnosti, ktoré sme predtým nezaznamenali. Príčinou bola pravdepodobne tá skutočnosť, že vtedajší semerovský farár Ján Berenyi sfalšoval výsledky sčítania ľudu v prospech maďarskej národnosti.

Semerovčania boli o tom presvedčení. Tvrdo totiž presadzoval maďarčinu aj na bohoslužbách, čo bolo príčinou svárov medzi ním a veriacimi. Dokonca počas bohoslužby prišlo k incidentu, keď organista s veriacimi po slovensky a farár po maďarsky sa v kostole prekrikovali. A práve tento jeho čin pri sčítaní ľudu bol takým popudom, že Semerovčanom pretiekol pohár trpezlivosti a farára Berényiho vyhnali z obce kameňmi. (4)

V roku 1924 - 1928 sa uskutočnila v obci Semerovo parcelácia pôdy. V pozemkovej reforme na majetkoch Sombateliho a Gutmana, ktorých čiastky dostali aj obyvatelia Veľkých Loviec.

Okrem miestnych obyvateľov začali na pôde pracovať aj kolonisti, ktorí sa prisťahovali z Kysúc a Žiliny. Boli to rodiny Barinek, Tomaštík, Holeša, Ondrejka, Katanák, Ďurkovský, Hudek, Jamečný a Martoník. Prisťahovalci zo Žiliny: Tomaštík, Ďurkovský a Katanák, ktorí sa vrátili z Ameriky, kúpili budovu pod číslom 338, 339 a 340 nazývaný panský dvor. Ich potomkovia v týchto domoch bývajú dodnes.

V roku 1920 vzniklo v Semerove viac politických strán, organizácií a spolkov. Najväčšie politické strany boli agrárna a komunistická.

V novom Československu sa začalo s výstavbou viacerých budov. Veľký rozvoj zaznamenalo školstvo a kultúra. Konečne mohli Slováci po období maďarizácie hovoriť a učiť sa v svojej materčine. Aj v Semerove v tomto období prestavali, dobudovali a rozšírili školu.

V roku 1906 založil pisár notárskeho úradu Elek Pamer dobrovoľný hasičský zbor v obci a prvým veliteľom bol Ľudovít Trnka st.

Priemyselná výstavba v Semerove nezaznamenala veľký rozvoj.

V roku 1932 tu začal Ján Holleša s výstavbou teheľne. V roku 1934 sa začalo s výstavbou tvrdej hradskej do Čiech, ktorá sa ukončila v roku 1941. Väčšina obyvateľov boli poľnohospodárski robotníci a pracovali na 5 veľkostatkoch. Podmienky v poľnohospodárstve sa však zlepšili len čiastočne. Tento stav mal za výsledok aktivizácie sociálneho napätia a vyústil do štrajkov. V Semerove boli štrajky poľnohospodárov v roku 1924, 1929 a 1936.

V období ČSR boli významnými predstaviteľmi obce richtári a starostovia : Štefan Bajla, Ján Balogh, Štefan Števár, Štefan Ujček a ďalší.

(1) Úmrtná matrika bývalého matričného obvodu v Semerove, zväzok 2, 1907 - 1922, OcÚ Semerovo
(2) Kronika obce Semerovo, OcÚ Semerovo
(3) Štatistický lexikón obcí na Slovensku z 14.4.1920, Praha 1927
(4) Kronika obce Semerovo, OcÚ Semerovo


Semerovo v období 1938 - 45 (1)

29. 9. 1938 prišlo mníchovským diktátom k rozbitiu ČSR a územie južného Slovenska Viedenskou arbitrážou z 2. 11. 1938 bolo pripojené k Maďarsku.

Pre južné Slovensko sa začalo obdobie teroru a stagnácie vo všetkých oblastiach života. Zhoršila sa nielen politická, ale aj ekonomická situácia. Pre slovenskú časť obyvateľstva nastal hrubý národnostný útlak.

Na celom okupovanom území bola ustanovená maďarská vojenská diktatúra.

Z tohto obdobia sa v Semerove zachovalo niekoľko pohľadníc, t.č. už nefunkčná artézska studňa a všetky obecné pozemky dokázali urýchlene previesť na Maďarskú kráľovskú pokladnicu. Nezachovali sa žiadne úradné písomnosti obce, ale veľa ešte žijúcich obyvateľov Semerova na vlastnej koži prežilo toto obdobie. Vo svojej spomienke nám ho priblížila pani Mária Rosenbergová

"Vojaci prichádzali a školu obsadili maďarskými učiteľmi, poštový úrad a obecný úrad priamo ľudia z Maďarska. Našli sa aj takí kolaboranti, ktorí okupantov vítali s radosťou a neboli to "maďarské rodiny". Slovenskí učitelia museli opustiť našu obec a odísť za hranice. Učitelia Havliš, Ozábal, Blaško, Žitňanová, Naďová, Žaťko, ktorí pôsobili u nás na škole, tiež odišli. Náš učiteľ Karol Havliš, toho času žije v Čechách. Veľmi si obľúbil Semerovo, a ešte aj ako 84-ročný chodí do Semerova so Šatovčanmi, nevynechá ani jednu príležitosť. Za pôsobenia menovaných učiteľov bolo veľa veselosti, hrávalo sa ochotnícke divadlo cez dlhé zimné večery. Založili dychovú kapelu, čo samo o sebe znamenalo zábavu a dobré spolunažívanie mládeže a učiteľského zboru.

Jedna učiteľka rodená Moravanka, ktorá sa vydala do maďarskej rodiny, musela opustiť učiteľské zamestnanie, lebo jej neverili. Začalo sa kruté pomaďarčovanie. Deti v škole sa učili po maďarsky. Keď žiak nevedel domácu úlohu, musel platiť deravý fillér /maďarské peniaze/. Na obecnom úrade a pošte sa mohlo hovoriť len po maďarsky. Keď sa večer zišla mládež a spievali po slovensky, prišli koserkári - žandári a rozohnali ich.

Peniaze zamenili veľmi lacno. Ťažko sa žilo väčšine obyvateľstva. Obchody vyrabovali a boli dva týždne zatvorené, priniesli do nich tovar z Maďarska, ktorý bol kvalitou veľmi zlý. Vyhrážali sa maďarským heslom: ,,Keď maďarský chlieb žerieš, budeš maďarsky aj rozprávať"! Ešte aj v Semerove bývajúci Maďari si povedali, že nie týchto Maďarov sme čakali. Veľa ľudí sa pomaďarčilo dobrovoľne ale veľa pomaďarčili svojvoľne úradníci (napr. môjho manžela Štefana, pomaďarčili a keď narukoval, musel prijať opäť slovenskú národnosť, hoci ani maďarsky nevedel.

Kultúrne podujatia organizovali v tomto období len slováci, lebo maďari medzi sebou mali polovicu analfabetov. Nacvičili sme slovenské divadlo s učiteľom Hajdanym, no zakázali nám ho hrať, ale veľa divadiel sme odohrali a usporiadali veľa večierkov.

Okupanti sa chovali bezohľadne napr. Jozef Kasák, 42-ročný, bol v roku 1938 odvlečený a väznený v Budapešti a manželka deportovaná na Slovensko v Považskej Bystrici. Ujček Štefan, riaditeľ školy, musel ujsť a manželku mu vyviezli z vlastného domu von z dediny na cestu aj s malým dievčatkom a staršou dcérou. Povoz nemali, len náhodný voz prechádzal po ceste, a ten ich zobral na stanicu do Nových Zámkov. Po ceste dievčatko ochorelo, kým sa jej na Slovensku dostalo lekárskej pomoci, bolo neskoro, dievčatko zomrelo. Anna Péteriová bola odvlečená do Komárna, kde ju trýznili. Šťastie, že bola už fronta blízko, mohla ujsť a vrátila sa domov.

Musím ešte spomenúť, že stále sa hovorí o Slovensku, jeho prvej republike, že bola fašistická a čo bola Maďarská republika,tiež fašistická, vtedajších vrcholných predstaviteľov štátu v deväťdesiatich rokoch pochovali so všetkými poctami a svet mlčal a mlčí ! Deportovali židovské rodiny priamo aj z našej dediny. Moji tútori Smíkalovci im chceli poskytnúť pomoc, prezradili nás a veci, čo si priniesli k nám schovať, sme museli na druhý deň odniesť na obecný úrad. Na výstrahu Máriu Smíkalovú, ktorá všetkým varila, notár s lekárom dokopali a dobili, že jej poškodili pečeň.

Keď sa vrátili Buchingerovci domov, poskytli sme im útulok na tri mesiace, kým sa im starší brat s manželkou nevrátil. Zatiaľ bývali a stravovali sa u nás. Hrozný pohľad bol hlavne na Emanuela, ako bol mučený v koncentračnom tábore. Kto to nevidel, neuveril by tomu. Cez celú vojnu sme ukrývali jedného židovského občana, respektíve mladíka, ktorý sa zhodou okolností pripojil k 11-člennej rodine deportovanej z Brašova v Rumunsku, a tí bývali u nás celý front. Ten židovský mladík pracoval ako tovariš v kováčskej dielni. Na meno sme sa nepýtali, volali sme ho Jano. Veľmi sa bál, keď prišli do dediny Nemci, mal v hnoji urobený bunker a bol tam, kým Nemci neodišli pred ruskými vojakmi. Po oslobodení Nových Zámkov sa vydal na cestu domov so sľubom, že sa ozve, akonáhle príde domov, neozval sa. Rodina z Brašova dala o sebe vedieť, keď prišla domov ".

(1) Kronika obce Semerovo, OcÚ Semerovo


Semerovo v rokoch 1945 - 1989 (1)

Okupácia južného Slovenska a Semerova sa skončila ukončením II. svetovej vojny. Semerovo bolo oslobodené II. Ukrajinským frontom pod velením maršála Malinovského. 27. marca ráno sa dostali na návršok nad Semerovom. Priamy útok na Semerovo viedla paradesantná gvardejská divízia pod vedením pplk. Smirnova -Adamova, v ktorej bojovali aj slovenskí partizáni z Nitrianskej paradesantnej brigády. Počas oslobodenia z 27. na 28. marca bol zastrelený jeden obyvateľ Semerova Viktor Haverlík, 23 - ročný.

Počas druhej svetovej vojny boli v zajatí, nezvestní, padli, alebo zahynuli v koncentračnom tábore :

1. 4. 1945 Ondrej Balaško, 28-ročný, ženatý, manželka Mária Modrovičová
31.1.1943 Ján Chovann, 30-ročný, ženatý, manželka Mária Rosenbergová
30.6.1944 Viliam Sorger, 83-ročný
16.1.1944 Jozef Jankulár, 29-ročný, ženatý, manželka Katarína Lisická
28.3.1945 Mikuláš Haládik, 22-ročný, slobodný
nezvestný Imrich Lóška, slobodný , nevrátil sa / nar. 10.4.1921 /
nezvestný Ján Molnár , mladoženáč /nar. 1919 /
nezvestný Ján Pintér , slobodný / nar. 1922 /
nezvestný Imrich Čengel , slobodný / nar. 1921 /
nezvestný Imrich Juhás / nar. 1921 /
nezvestný Ján Haládik / nar. 1921 /
nezvestný Štefan Dudáš ( nar. 1921 )
nezvestný Matej Rosenberg
nezvestný Jozef Rosenberg, nar. 8.5.1907, nezv. od 12.1.1943, man. Terézia, r. Trnková
nezvestný Alexander Lamy (1944), nar. 9.2.1908, manž. Gizela, rod. Bedó
nezvestný Ondrej Šorman ( 1910 )
nezvestný Štefan Otruba
nezvestný Pavol Fialka , (1915 ), ženatý, manželka Veronika Malíková
nezvestný Ľudovít Garaj (1920), slobodný, nezvestný od r. 1944
nezvestný Štefan Ďurkovič (1920)
tesne pred koncom vojny 1945 Ján Ďurkovič ( 1924)
nezvestný Jozef Kečkéš 8.2.1907 za mŕtveho vyhlásený 10.5.1946
v koncetračnom tábore umučená rodina Dávida a Berty Buchingerovcov,

Po prechode frontu zutekali veľkostatkári Schubert, Belko, Schlesinger, Linhart a národnú správu na Rotermanovom majetku vykonával Emil Hajdany, na Lapošine a Sombataliho Michal Hudiványi, na Aranyosiho majeri / celá Surovina / Jozef Belický a Mikuláš Trnka. Úroda bola delená medzi poľnohospodárskych robotníkov, bývalých sluhov na majeroch, vojakov prichádzajúcich z frontu a štátom požadované odvody.

SNR vyhlásila v septembri 1944 Deklaráciu obnovenia ČSR a po vyše 6 ročnej okupácii sa dnešné územie Novozámockého okresu vrátilo do obnovenej republiky.

Po vyhlásení Košického vládneho programu boli zriadené Miestne národné výbory ( ďalej len MNV ), ktoré začali organizovať a riadiť život v mestách a obciach.

V roku 1946 sa začala II. pozemková reforma, konfiškované boli majetky veľkostatkárov v Semerove, okrem veľkostatku Štefana Cyrana. Pôda bola rozdelená medzi záujemcov z radov poľnohospodárskych robotníkov. Obec mala v správe Schubertovú ovocnú záhradu.

Od januára 1946 uzavrela ČSR s Maďarskou republikou zmluvu o vzájomnej výmene obyvateľstva a zriadila v Nových Zámkoch inštitúciu Presídľovacieho úradu.

V rámci repatriácie sa v roku 1947 presídlilo 14 slovenských rodín z Novej Huty a Boromlaku z Rumunska a novými Semerovčanmi a obyvateľmi osady Červený majer sa vtedy stali:

Peter Ondrušík, Štefan Šuba, František Šuba, Ondrej Vávra, Ján Bejdak a Ondrej Bejdák, Ján Vons, Ján Živčák, Pavel Stašák, Štefan Kubinec, Jozef Choleva, Pavel Janošťák, Karol Vávra, Jozef Vilček a ich rodiny.

Z Bekeškej Čaby prišli vdova Katarína Hertlíková so svojou rodinou a Pavol Házi Hertlík tiež so svojou rodinou.

Vo februári 1948 sa uskutočnil v Československu komunistický prevrat. To znamenalo veľký zásah do života obyvateľov. Začali sa rozoberať opustené majere a veľkostatky ako napr. Heleny Aronyossovej, Pálov, Rottermanov, Bachlov, Sombatheliho.

Po prvýkrát sa zaviedla pravidelná štátna autobusová doprava. Od 1. januára 1949 obec Semerovo patrí pod okres Nové Zámky.

Funkcionári Miestneho národného výboru od 1946 - 1989

V Semerove bol prvý predseda revolučného národného výboru a náčelníkom milície Imrich Babinec. V roku 1946 od 1. júna pracoval Miestny národný výbor /ďalej len MNV/ v tomto zložení: predseda Jozef Belický, notár Marcibál, členovia František Garaj, Jozef Bórik, Július Ovsenák.

V roku 1947 bol zvolený za predsedu MNV Jozef Voroš, ktorý bol zároveň aj poslancom Slovenskej národnej rady. Od r. 1948 bol predseda MNV Ján Mokráš a členmi Jozef Bórik, Július Ovsenák, Jozef Vetter a pomocník, bubeník Jozef Péteri st.. Ďalej predseda MNV Štefan Kalužák a v r. 1950 Karol Kraushuber zo Šurian.

V roku 1954 bol predsedom MNV zvolený Jozef Haládik a tajomníkom Jozef Bórik. Jozef Bórik pracoval vo vedení obce plných 25 rokov, celé štvrťstoročie. Bol pri jednej z najväčších zmien našej obce, jej výstavbe a rozvoji.

Od roku 1971 sa stal tajomníkom MNV Štefan Rosenberg. Chod obce a pokračovanie jej rozvoja usmerňoval 13 rokov až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1984. Predsedom MNV bol Jozef Péteri, ktorého v roku 1976 vystriedal Imrich Slobodník. V r. 1981 - 89 bola poslankyňou ONV Katarína Kečkéšová.

Od 20. októbra 1984 tajomníčkou MNV bola Oľga Lamyová, predsedom MNV Mikuláš Fialka.

Pôvodné sídlo MNV bol Schnábelov majer /t.č. bar Tijana/. Neskoršie sa presťahoval do domu Bajlových / oproti terajšiemu obecnému úradu /a o rok neskôr do bývalého domu Jankovicsa / vedľa vchodu od MKS /.

Rozvoj obce

V roku 1947 sa zahájila výstavba domov na Surovine. Upozorňujeme na skutočnosť, že pôvodná obec končila potokom. Celá Surovina, s rodinnými domami, s cestami, so školou, s poľhopodárskymi objektami sa budovala na roliach a menila sa na novú časť obce.

Na základe zákona o kolektivizácii z februára 1949 bolo niekoľko občanov a rodín Semerova označených za kulakov a nepriateľov štátu a zahájila sa násilná kolektivizácia. V roku 1949 bolo založené poľnohospodárske strojové družstvo. R. 1949 bol Cyranov veľkostatok zoštátnený a vznikol dvor Štátneho majetku Palárikovo.

V obci vznikli aj nové stavby spoločenského významu. V roku 1951 sa ukončila elektrifikácia obce, zriadilo sa kino v Zichiovskom kaštieli a zahájila sa výstavba nového hospodárskeho dvora Jednotného roľníckeho družstva na Surovine.

V r. 1955 vybudovali nový most cez potok, v r. 1956 prvých 800 bm betónových chodníkov a budovanie bolo skončené v r. 1968. V rokoch 1958 - 60 postavili novú budovu MNV, tehelňa bola rozšírená v r.1958, v r. 1959 sa zahájila výstavba pevných komunikácií a začal sa boj s blatom. Zalesnenie Váraša sa uskutočnilo v r. 1960-63. V r. 1961-62 postavili budovu Požiarnej zbrojnice. Vodnú nádrž (rybník) na ploche 8 ha na 240. 000m3 vody, ktorá bola v roku 1965 povodňou zničená a obnovená v r. 1967. V tomto období začala regulácia potoka. Miestny rozhlas začal svoju činnosť v obci v r. 1961. V r. 1962- 65 vybudovali zavlažovací kanál nad rybníkom. V roku 1967 a v r. 1976-77 sa spevňovali miestne komunikácie nástrekom penetráku v dĺžke 7 km. V roku 1964 Jednota SD Nové Zámky uskutočnila rekonštrukciu Zichiovského kaštieľa, ktorý bol prebudovaný na obchodné centrum. V rokoch 1964 - 67 bola postavená nová Základná deväťročná škola s prekrásnym areálom doplneným v r. 1967 o štvorbytovky, telocvičňu a jedáleň. Stará škola sa upravila na materskú školu, ktorá sa sťahovala z budovy bývalej školy / dnes neexistujúca, stoja tam dve 4. bytové jednotky Poľnohospodásrkeho družstva ďalej len PD /. V roku 1966 sa vybudovali tri štvorbytovky štátneho majetku. Nový kultúrny dom bol postavený v r. 1968 - 71, a v roku 1973 doplnené bolo v ňom kino. Kultúrny dom bol rozšírený o kuchyňu PD a teplovzdušné kúrenie vyriešilo vykurovanie hlavnej sály. V r. 1969 sa zahájila výstavba verejného osvetlenia. Budova pošty bola postavená v r. 1971 - 1973 s novým telefónnym automatom.

V r. 1972-74 bol vybudovaný v akcii "Z" ( svojpomocne ) dom smútku a pevná cesta na cintorín až po kostol. Jednota SD vybudovala nový obchod na Surovine. V roku 1975 urobili generálnu opravu nízkeho napätia. V tom istom roku bol vybudovaný a odhalený pamätník padlým hrdinom v druhej svetovej vojne. Prestavaná bola aj obradná sieň, v ktorej sú drevené plastiky akad. sochára A. Ilečka.

Nová budova farského úradu bola stavaná svojpomocne v r. 1968 - 76. V roku 1976 pôvodná fara s kaplnkou rozobratá a zahájila sa výstavba dvoch šesťbytoviek PD. Zdravotné stredisko-trojobvod s dvoma bytmi bolo budované v akcii "Z" v rokoch 1975 - 80. V roku 1982 sa uskutočnila generálna oprava rímkat.far. kostola.

V roku 1984 bola dobudovaná v akcii "Z" nová dvojtriedna materská škola. V r. 1986 bola obnovená strecha na starej škole. V rokoch 1986 - 89 sa zabezpečili projekty a následne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu I. a II. etapy vodovodu.

Kultúrny a spoločenský život

V roku 1960 bol založený pri MNV Zbor pre občianske záležitosti, t.č. Združenie človek, človeku na organizovanie občiansko - spoločenských podujatí ako napr. svadby, uvítanie detí do života, strieborné , zlaté svadby a iné.

V roku 1960 patrila medzi najpopulárnejšie dychovka Karola Bohoša.

V roku 1976 obsadil divadelný súbor, ktorého tradícia je ešte z čias prvej republiky na okresnej súťaži II. miesto.

Jozef Baláž v rokoch 1974 až 86, bol uspešným účastníkom prehliadok amatérskych spevákov populárnych piesní. Na celoslovenskej súťaži Zlatá ruža v Detve v roku 1976 obsadil II. miesto, I. miesto obsadil na krajskej súťaži v Nových Zámkoch v r. 1975 a v Šali v r. 1986, bol členom hudobnej skupiny POKER Jaroslava Bórika, spolu s Karolom Skačanom, Jozefom Tomaštíkom, Ladislavom Šemelákom. Hudobná skupina POKER sa zúčastnila krajskej súťaže beatových skupín v Gbeloch pri Bratislave v roku 1975.

Od roku 1987 futbalisti Telovýchovnej jednoty / ďalej len TJ / Družstevník Semerovo sa stali účastníkmi najvyššej okresnej majstrovskej súťaže.

Spevokol Základnej školy pod vedením Heleny Jančokovej získal III. miesto v okresnej súťaži v roku 1983.

V kultúrnom živote pôsobila aj mládežnícka skupina Modrý lúč. Svoju činnosť obnovila dychovka dospelých a detí Semeranka pod vedením Karola Bohoša, neskôr Imricha Rosenberga, Jozefa Kocána a Karola Bujdáka, ako aj hudobná skupina EXPO. Aktivizoval sa Slovenský zväz žien, Zväz požiarnikov, športovci TJ Družstevník, Poľovné združenie, Drobnochovatelia, Záhradkári, Zväzarmovci, Včelári, Zväz invalidov, Zväz protifašistických bojovníkov, Zväz mládeže, Červený kríž a iné spoločenské organizácie.

Dňa 17. 6. 1977 bola podpísaná družbu obcí SEMEROVO - ŠATOV obec v okrese Znojmo v Českej republike. Priateľstvo podpísali bývalý tajomník MNV a predseda TJ Družstevník Semerovo Štefan Rosenberg a predseda TJ Tatran Šatov Josef Kučera. Priateľstvo trvá dodnes s pravidelnými návštevami v oboch obciach.

V roku 1977 zahájilo svoju činnosť profesionálne kultúrne zariadenie - družstevný klub Semerovo, ktorého vedúcim bol Imrich Hrabovský. V tomto období zabezpečil: vystúpenia profesionálnych divadiel Andreja Bagara a bábkového divadla z Nitry s hercami, ako Oldo Hlaváček, Jozef Dóczy, Jozef Bednárik, Jaroslav Ďuríček, vystúpili populárni speváci Václav Neckář, Oľga Szabová, Eva Máziková, Dušan Gruň, Jana Kocianová, Karol Duchoň, Marcela Laiferová, Modus s Marikou Gombitovou, Mirom Žbirkom, Lacom Luceničom a Jánom Lehockým, Milana Mlsnu, Slivkovcov, Júlia a Peter Hečkovcov a ďalších umelcov. DK sa podielal na vydávaní mesačníka, obecných novín Dubník - Jasová - Semerovo. Od roku 1988 vlastnilo JRD Dubník videokameru, videomagnetofón, s ktorou je zdokumentovaný život obcí patriacich do zlúčeného družstva, teda aj Semerova.

Detský bábkársky súbor Slniečko pri družstevnom klube a základnej škole preslávil Semerovo doma aj v zahraničí.

Pracoval pod vedením manželov Hrabovských v spolupráci s režisérom Bábkového divadla v Nitre Jánom Hižnayom a scénografom divadla Andreja Bagara v Nitre Františkom Pergerom, za desať rokov uviedol hry, v ktorých účinkovali žiaci ZŠ a dosiahli tieto úspechy v rokoch 1978 až 1988 : sezóna 1978 / 79 Penčo Mančev - MACKO ZÁDRAPKO počet vystúpení : 5 ( krajská súťaž Šaľa, ďalej len Šaľa - 2. miesto). Sezóna 1979 / 80 Melánia Jakubisková - NEBOJSA, počet vystúpení : 34 ( Šaľa - 1. miesto, 29. LCH medzinárodný festival Chrudim, Slniečko členom svetovej organizácie UNIMA, Scénická žatva Martin , VIII. bábkársky majáles Budapešt). Sezóna 1980 / 81 Mišo Kováč Adamov GAŠPARKO, počet vystúpení: 24 x Gašparko, 9 x Nebojsa a Gašparko spojené predstavenie ( Šaľa - 1. miesto, Celoštátna súťaž Žilina : 1. miesto - Hlavná cena a Diplom MK SR za pedagogickú prácu v súbore, 13. Kaplické divadelné leto KAPLICE, s hrami : Nebojsa + Gašparko, Scénická žatva Martin - druhýkrát so Zápisom do venca víťazov SŽ Martin ). Sezóna 1981 / 82 Louis Pergaud - GOMBÍKOVÁ VOJNA počet vystúpení : 31 ( Šaľa 1. miesto, Celoslovenská súťaž Bábkásrka Žilina - 1. miesto Hlavná cena MK SR , Scénická žatva Martin - tretíkrát ). Sezóna 1982 / 83 MARIANNA GRZNÁROVÁ - MAŤKO A KUBKO počet vystúpení : 34 ( Šaľa - 1. miesto, Celoslovenský seminár Bábkárska Žilina , Štúrova Modra, Kremnické GAGY, Scénická žatva Matrin, 4 účasť na festivale za sebou, zájazd v MĽR - Vác). Sezóna 1983/84 Rudyard Kipling - MAUGLÍ vystúpení : 39, (nahrávanie HR TN STV, federálne TN, Šaľa - 1. miesto, Bábkárska Žilina celoslovenský festival - Cena za tvorivý dramaturgický čin, 33. Medzinárodná bábkárska Chrudim - účasť 2 krát). Sezóna 1984 / 85 a 1985 / 86 ERNEST BRYLL - KATARZYNA GARTNEROVÁ - JÁNOŠÍK alebo NA SKLE MAĽOVANÉ počet predstavení : 59 !, ( Šaľa - 1. miesto, Štúrova Modra, natáčanie v STV Bratislava, Kultúrne leto Bratislava). Sezóna 1986 /87, 1987 / 88, Ruská ľudová rozprávka - VASILISA PREKRÁSNA počet predstavení : 29 ( Šaľa - 1. miesto = 7. víťazstvo na krajskej súťaži!, XII. Bábkárska Žilina celoslovenská súťaž-4. účasť na celoslovenskej súťaži!, Cena Osvetového ústavu Bratislava - neof. druhé miesto) /. Na protest proti nezmyselným útokom,sabotovanie účasti na zahraničných zájazdoch - Monaco, Bulharsko atď. ukončil súbor v roku 1988 svoju existenciu po 264 predstaveniach, v ktorých účinkovali a šírili slávu Semerova najmä títo členovia súboru: Jaroslav Balogh, Renáta Baloghová, Anita Balážová, Gabriela Barusová, Monika a Štefan Bujdákovci, Denisa Bujdáková, Renáta Bužíková, Irena Farkašová, Milena Fialková, Janetta Fialková, Marta Garajová, Mário Garai, Aurel Guliš, Jana a Adriana Hatalové, Milan Hatala, Jana Heverová, Andrej Husár, Iveta Ivaničová , Marián, Karol a Gabika Kečkéšovci , Marián a Róbert Kasákovci, Štefan Klimák, Peter Kozák, Mária Leváková, Tibor a Dalibor Mihalíčkovci, Eva a Miroslava Kocerové, Peter Molnár, Nataša Mokrášová, Slavomír Péteri, Vierka Preložníková, Ľuboš Rozenberg, Slávka Skačanová, Edita a Dáša Šebíkové, Oľga a Erik Šemelákovci, Marek Šemelák, Miloš a Danka Šormanovci, Jozef Trnka, Diana Ujváriová, Valika Vadkertiová, Jana, Milada a Miloš Zavadzanovci.

Semerovo za ostatných 10 rokov 1990-2000

Po prevrate "nežnej revolúcii" v roku 1989 prišlo k pádu komunistického režimu. Začala sa písať nová kapitola dejín. Dňa 8. - 9. júna 1990 sa uskutočnili voľby do SNR, FZ SN a SĽ.

Od 1. 4. 1990 na základe celoobecnej ankety bol na plenárnom zasadnutí za tajomníka MNV zvolený Imrich Hrabovský a za predsedu MNV Ján Šima. 27. júla vstúpila obec do Združenia miest a obcí na Slovensku.

V dňoch 23.- 24. 11. 90 sa uskutočnili prvé demokratické voľby samosprávy. V priamych voľbách bol za starostu obce zvolený Imrich Hrabovský a 15 členné obecné zastupiteľstvo, ktoré zvolilo zástupcu starostu Jána Šimu. V r. 1994 komunálne voľby zvolilo 11 - členné Obecné zastupiteľstvo, starosta a zástupca starostu bezo zmeny. V r. 1998 voľby do orgánov samosprávy zvolili 11 členné obecné zastupiteľstvo a za zástupkyňu starostu bola zvolená JUDr. Helena Kontrová. Prvý rozpočet obce dosiahol v roku 1991 1,6 mil. Kčs, ktorý vzástol na rekordných 10. mil. Sk v roku 1994!

Od vzniku samosprávy v roku 1991 musí z obecného rozpočtu plniť úlohu hlavného sponzora a prevádzkovateľa: Futbalového klubu – FC Semerovo, Dobrovoľného požiarneho zbor, Základnej školy, Materskej školy, Miestneho kultúrneho strediska, pohrebníctva, od roku 1995 Obecného zdravotného strediska.

Narastajú restitučné nároky komunistickým režimom poškodených občanov, obec vytvorila podmienky na poskytovanie profesionálnej pomoci poškodeným občanom.

Významné celoobecné udalosti:

Futbalový klub - FC Semerovo - ktorý dosiahol historický úspech, keď v sezóne 1991/ 92 obsadil III. miesto v okrese, predsedom FC bol Jozef Baláž.

Objavili sme a obnovili starý cintorín a starý židovský cintorín, sprístupnili ich v máji 1995. Bola v r. 1995 odhalená pamätná tabuľa rodine Buchingerovcom umučeným v koncentračnom tábore.

Vykopaná a zneškodnená bola pancierová päsť z II. svet. vojny.

Oslava 90 rokov Dobrovoľného požiarneho zboru v Semerove sa uskutočnila v roku 1996.

Náš rodák Marián Kráľ sa rozhodol pre kňazské povolanie a slávnostnú obliečku mal v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Mariánke a posvätenie previedol bývalý farár našej farnosti Viliam František Vaľa, generálny predstavený CC, Kongregácie bratov tešiteľov z Gethseman dňa 27. 7. 1996.

V roku 1999 sa po 39 rokoch v Semerove narodil ozajstný rodák Matej Baláž, , nakoľko od roku 1952 sa rodia deti Semerovčanov len v Nových Zámkoch v okresnej nemocnici.

Nevšedné bolo zatmenie slnka 11. 8. 1999, bol to zaujmavý úkaz. Na poludnie sa zdalo, že jeho svetlo malo fialový nádych ale v miestnostiach bola úplná tma, vtáci stíchli ako by zaspali !

Na celoslovenskej a medzinárodnej úrovni slávu Semerova šírili:

Alžbeta HAVRANOVÁ - učiteľka, výtvarníčka, poetka, účastníčka celoštátnych prehliadok s medzinárodnou účasťou v rokoch 1995 - 2000 , "Chálupkovo Brezno" Bronzové pásmo, výtvarné práce má trvale inštalované na Výtvarnom salóne učiteľov Bratislava a Budmerice.

Veronika BUJDÁKOVÁ, majsterka Slovenska v ľahkej atletike, účastníčka medzinárodných podujatí.

Janka SLOBODNÍKOVÁ, zvíťazila v súťazi Slovanská pieseň a učastníčka celoslovenských súťaží Slovenský Slávik 1994, Miss a Boy v Bratislave, 1996.

Roman Bujdák , ako hráč prvoligovom mužstve FC LINC v Rakúsku.

Mgr. Miroslava KIRIPOLSKÁ so žiačkami Základnej školy, v relácii STV CŔN-CŔN, na medzinárodnej súťaži Mladý Módny Tvorca 2000.

Dominika LAKATOŠOVÁ, medzinárodný folkórny festival v Bratislave.

Jinřich NOVOTNÝ, viťaz celoštátnej súťaže cukrárov SR O zlatú slnečnicu HERA 1998, 1999, 2000.

Smutnou udalosťou bol vandalizmus Dvorčanov s ťažkými ublíženiami na zdraví návštevníkov hodovej diskotéky, ktorá mala aj súdno-právnu dohru.

Významné celoštátne udalosti, ktoré menili aj naše dejiny

V r. 1991 sa uskutočnilo celoštátne sčítanie ľudu : počet obyvateľov Semerova 1247, z toho 601 mužov, 646 žien, 1188 občanov slov. národnosti, 6 českej, 47 maďarskej. Obec mala 485 domácností, 374 popisných obývaných domov.

17. jula 1992 bola vyhlásená Zvrchovanosť Slovenska, 1. 9. 92 schválená ústava Slovenskej republiky a 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika Semerovčania túto udalosť oslávili silvestrovskou veselicou a ohňostrojom a spoločným celoobecným prípitkom.

Vzácne návštevy obce

Možno sa bude zdať niekomu neuveriteľné, že nasledovné osobnosti verejného a politického života naštívili našu obec boli to: 29. 5. 1992 Alexander Dubček, predseda federálneho zhromaždenia, 9. 9. 1994 Doc. JUDr. Ivan Gašparovič Csc, predseda NR SR, expredseda vlády SR JUDr. Vladimír Mečiar 18. 5. 92 a 30. 8. 94, Mons. Ján Sokol, arcibiskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, metropolita Slovenska 13. 8. 2000, V priebehu rokov 1992 - 2000 navštívili obec : ministerka soc. vecí a rodiny SR Mgr. Oľga Keltošová , minister životného prostredia SR Ing. Jozef Zlocha 6x, minister pôdohospodárstva SR Ing. Peter Baco 2x, minister financií SR Ing. Miroslav Maxon 2 x, minister pôdohospodárstva SR Ing. Pavel Koncoš 2x, Mons. Dominik Hrušovský biskup, t.č. arcibiskup a veľvyslanec Vatikánu v Bielorusku, PhDr.. Eva Garajová viackát, ako poslankyňa NR SR, t.č. veľvyslankyňa SR pri Rade Európy v Strassburgu, ďalej poslanci Národnej rady SR Ing. Vlastimil Vicen, Mgr. Ivan Výboch, František Gaulíder, Ján Tužinský, JUDr. Michal Benčík, JUDr. Ľubomír Fogaš, t.č. podpredseda Vlády SR, Pavol Delinga, Ing. František Švec, Ján Smolec, Blažena Pavlovičová, JUDr. Róbert Fico, t.č. predseda strany SMER, Doc. Ing. Mária Angelovičová, Tibor Cabaj, MUDr. Ivan Hudec, JUDr. Peter Brňák, MUDr. Irena Belohorská, Prof. Doc. MUDr. Peter Šťastný CSc., štátny tajomník Ministerstva školstva SR Doc. Ondrej Nemčok.

Jubilantky, ktoré sa zapísali zlatými písmenami do histórie obce

Dňa 27. 11. 1992 Veronika Bóriková sa dožila ako prvá obyvateľka Semerova 100 rokov a bola slávnostne prijatá v obradnej miestnosti.

Dňa 28. 2. 1996 Ema Bóriková 100 rokov, je to druhá Semerovčanka, ktorá sa dožila tak úctyhodného veku, na dôvažok sa 16. 11 zúčastnila prijatia najstarších občanov obce na obecnom úrade vo veku 100 rokov a 262 dní !

Dňa 28. 2. 1997 sa dožila 101 rokov pani EMA BÓRIKOVÁ, ale zomrela o 6,oo hodine a nedožila sa slávnostného prijatia na obecnom úrade. V deň svojich narodenín, bola pochovaná s poctami a udelenú Cenu obce Semerovo za celoživotné dielo prevzala rodina jubilantky !


Tradičné kultúrne a spoločenské podujatia organizované Obcou a Miestnym kutúrnym strediskom

Fašiangové slávnosti, stavanie mája pripravuje folklórna skupina Semerovčan, ktorá iba nedávno zahájila svoju činnosť, vatra zvrchovanosti, hodové slávnosti, Deň ústavy a oslavy SNP, stretnutia s dôchodcami, prijatie najstarších občanov obce, uvítanie detí do života, strieborné ,zlaté ,diamantové manželké páry, májová a decembrová školská akadémia s hosťujúcim vystúpením spevokolu z Myjavy a Nitry, predvianočné predajné trhy, príchod sv. Mikuláša, silvestrovská zábava, ohňostroj, celoobecný spoločný prípitok.

Obecná knižnica sa umiestnila v nových dôstojných priestoroch, v plánovanom byte v MŠ. Kino bolo prebudované na premietanie širokouhlých filmov.

Uskutočnili sa koncerty Petra Nagya, Andera z Košíc, Jozefa Zimu, Magdy Pavelekovej, Roba Kazíka , Lídie Volejníčkovej, strýca Izidora, manželov Benkovcov, Marcely Laiferovej, Stanislava Kaizera, folklórnych súborov Gymnik a Zobor.

Svoju činnosť obnovila Matica slovenská a jej folklórny súbor Lipka pri MO MS , ktorý úspešne reprezentoval našu obec. Úspechom bola nahrávka štábu Slovenskej televízie " V izbe starej matere " v materskej škole, ktorá bola prvou národopisnou ukážkou tradícií našej obce, pod patronátom Alžbety Havranovej. Bola však zrušená. Druhá národopisná expozícia je stále vo vstupnej hale základnej školy. V roku 1998 sa uskutočnili opäť dve nahrávky Slovenskej televízie /STV/ do relácie " Juh Slovenska ".

V roku 1997 sa zozbieralo veľa archívnych dokumentov, ktoré sú použité aj v tejto knihe.

V tomto roku 7. júna boli odhalené pamätníky národným buditeľom. Vydala sa brožúra o obci Semerovo, štyri pohľadnice obce. Symboly obce boli posvätené v rímskokatolíckom farskom kostole.

Ďalej sa uskutočnila historická návšteva v Arcibiskupskom archíve v Ostrihome, kde s láskavým dovolením riaditeľa archívu, sme po prvýkrát mali možnosť vidieť, držať v rukách, odfotiť a zdokumentovať originálne pergameny prvej a druhej písomnej zmienky o obci z roku 1210 a z r. 1247, teda listiny staré skoro 800 rokov!

V roku 1998 sa zahájila záchrana najvzácnejšej pamiatky obce , reštaurovanie rímskeho kameňa, vybranie historického kameňa zo steny kostola, jeho obnova a (reštaurovanie) osadenie na novom mieste Romanom Greškovičom z Komárna.

Obec ďalej zabezpečila letecké zábery na obec. Svoje miesto má aj v celoštátnom kalendári, aj na dvojstrane v celoštátne vydanej knihe Profily Mestá a obce Slovenska, obec vydáva dvakrát ročne v krajských denníkoch dvojstranu semerovský spravodaj, má vlastné odznaky, samolepky,listový kalendár na rok 2000 a detskú hru Pexeso.

Rozvoj obce, ako ju zachytáva chronológia kroniky obce

Nové vedenie obce prevzalo na seba zodpovednosť vybudovať v Semerove 40 rokov túžobne očakávaný vodovod. Nesľuboval občanom nič, ale zaviazalo sa vynaložiť všetko úsilie na ďalší rozvoj obce.

Dňa 18. 7. 1990 bola zahájená výstavba vodovodu I. a II. etapy a uskutočnil sa slávnostný výkop na privádzacom potrubí od vodojemu Veľké Lovce cez polia k budúcemu semerovskému vodojemu. V decembri bol schválený Generel plynofikácie a vznikla nádej na plynofikovanie obce. ŠM Semerovo začal so stavbou regulačky plynu z vysokého a stredný tlak, na ktorú bude napojená aj obec. Pokračuje budovanie asfaltovej cesty v uličke a pokračuje výstavba výtlačného vodovodného potrubia od vodojemu vo V. Lovciach cez pozemky ŠM k budúcemu semerovskému vodojemu.

Bola vybudovaná káblová televízia v obci aj s vlastným televíznym vysielaním na Infokanáli káblovej televízie a od novembra 1993 sa zasadanie Obecného zastupiteľstva vysiela v priamom prenose s telefonickým spojením do rokovacej sály a v roku 1994 získala obec aj licencie od Rady SR pre televízne a rozhlasové vysielanie.

Pokračovala výstavba vodojemu, GO budovy Obecného úradu, bola zahájená výstavba oplotenia cintorína, kamennej prístupovej cesty na osadu Červený majer.

Pokračovalo sa s GO Miestneho kultúrneho strediska, požiarnej zbrojnice, sochy sv. Jána Nepomuckého, zvonice, zavedenie širokouhlých filmov do kina a dokončila sa cesta na osade Červený majer /ďalej len ČM/. Zaviedlo sa do kina širokouhlé premietanie filmov.

V roku 1994 sa skolaudovala I., II. etapa vodovodu s 3,5 km privádzacím potrubím, vodojemami 2x150 m3, prívodným potrubím 750 bm a zásobovacím potrubím 3,8 km v hodnote 8,7 mil. Sk. Bol vypracovaný projekt I. etapa plynofikácie.

V tom istom roku bola skolaudovaná aj I. etapa plynofikácie v súbehu s vodou 3,89 km v hodnote 3 mil Sk !

V roku 1995 bola vybudovaná II. etapa plynovodu v dĺžke 2,5 km , plynofikovala sa kotolňa základnej školy v sume 1,2 mil. Sk s 50% príspevkom obce, prvá časť asfaltovej cesty na osade ČM. Bolo dokončené oplotenie cintorína.

Obec prispela na opravu drevenej sochy Panny Márie s Ježiškom a dala vyrobiť odliatok tejto sochy , ktorá je umiestnená na priečelí kostola.

Ďalej sa obnovilo 12 km miestnych komunikácií a chodníkov živicovým kobercom.

V r. 1996 zničené povodňou ihrisko FC.

V roku 1997 sa ukončila výstavba vodovodu v celej obci a posledná etapa rozšírenia vodovodu v dĺžke 5,1 km v hodnote 4,9 mil. Sk,. Celkové náklady na výstavbu vodovodu činili 13,5 mil. Sk za prispenia dotácií Štátneho fondu životného prostredia SR /ŠF ŽP SR/, Ministerstva financií SR, Štátneho vodohospodárskeho fondu SR a úveru obce.

III. etapa plynofikácie 3,3 km a 1,9 km prípojok v hodnote 4,9 mil. Sk, ukončila výstavbu plynovodu v celkovej hodnote 9,4 mil. Sk aj z dotácie ŠF ŽP SR a úveru obce.

V tom istom roku sa začalo s prístavbou k obecnému úradu. Ďalej to bola obnova čelnej fasády kostola, ako aj rekonštrukcia areálu FC, GO oprava kostola zo severu, GO elektrického vedenia na osade ČM.

V rokoch 1998 - 99 bola uskutočená plynofikácia MKS za 750 tis. Sk, zdravotného strediska za 215 tis. Sk a materskej školy za 357 tis. Sk a rekonštrukcia rímkat. kostola a domu smútku.

Zanechali sme svedectvo do nového tisícročia

Horúce letné dni sa zdali ešte horúcejšie, ako v skutočnosti boli. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 13. augusta 2000, bola i naplánovaná vysviacka nového zvona a zvonice pri rímskokatolíckom kostole, ktoré je spoločným dielom Obecného zastupiteľstva, rímskokatolíckeho farského úradu , občanov, rodákov a veriacich.

Semerovčania sa rozhodli vybudovať zvon a zvonicu na základe informácie z kanonickej vizitácie z roku 1780. V nej sa uvádza, že v Semerove už v roku 1712 pri novobudovanom kostole stála drevená zvonica s malým zvonom. O jej ďalšom osude nie sú žiadne záznamy, len skutočnosť, že v Semerove nebola v neskoršom období pri kostole zvonica.

Inšpiráciou boli hneď dve významné udalosti v jednom roku. Obec si pripomína 790. výročie prvej písomnej správy z roku 1210, ktorá pojednáva o dare Ostrihomského arcibiskupa Jána, ktorý kustódovi Michalovi daroval kostol sv. Michalav obci s troma kaplnkami patriacim " Eccl. S. Michaelis de villa Scemera "......, druhým je neopakovateľné šťastie, že výročie obce je práve v novom Míléniu 2000.

O stavbe rozhodlo Obecné zastupiteľstvo v decembri v roku 1999, v apríli roku 2000 bol dodaný projekt. Základy sa budovali v júni , stavbu dodali a začali montovať 7. augusta 2000!

Hodové slávnosti sa niesli v slávnostnom duchu , v sobotu zahájil " semerovskú " slávu v preplnenej sále MKS Robo Kazík s Marcelou Laiferovou a Stanom Vitálošom. V nedeľu šermiari a sokoliari rádov sv. Juraja zo Štúrova a sv. Galahada z Bratislavy, tri tanečné zábavy organizované futbalovým klubom FC, predajné trhy a kolotoče zvýrazňovali význam a neopakovateľnosť tohtoročných hodových dní.

Novú zvonicu naprojektoval v apríli tohto roku Ing. arch. Norbert Dúbravský z Nitry a vyrobila a osadila ju spoločnosť Intermont Ing. Milana Reguliho zo Žiliny. Zvon odliali na Slovensku v spoločnosti KOVEX Beluša, elektrifikáciu zvona previedla firma ELmont Ábela Iváka z Ružomberka, základy a definitívnu úpravu zase spoločnosť Obnova Semerovo Jaroslava Košáňa.

Text na zvone znie:" Ku cti Panny Márie Nanebovzatej venujú s vďačnosťou veriaci a občania obce v roku Veľkého Jubilea 2000 a 790. výročia obce."

Zvon a zvonicu vysvätiť arcibiskup Bratislavskotrnavskej arcidiecézy MONS. Ján Sokol, metropolita Slovenska, ktorý celebroval slávnostnú svätú omšu v rímskokatolíckom kostole za asistencie bývalého farára v Semerove v.d. Alojza Gubalu a miestneho farára v.d. Jozefa Ščepku, za účasti veľkého počtu veriacich, hostí a tých, ktorí sa podieľali na vyhotovení tohto diela, predstaviteľov samosprávy a ďalších obyvateľov Semerova a okolia. Starosta obce vyjadril úprimné poďakovanie, že MONS. Ján Sokol arcibiskup a metropolita prijal skromné pozvanie starostu v mene všetkých Semerovčanov a ich spoločné úsilie a snaženie umocnil svojou prítomnosťou.

Semerovčanov toto krásne dielo spája do spoločných akcií, veď o ďalších 5 rokov dajú odliať do zvonice malý zvon a v roku 2010 z príležitosti 800. výročia prvej písomnej správy o obci veľký zvon.

Želaním realizátorov myšlienky a celej stavby je, nech nový zvon, ktorý sa prvý raz rozozvučal 13. augusta 2000 počas slávnostnej svätej omše v treťom tisícročí, zvonil len na chválu Pána a oznamoval len šťastné chvíle pre obyvateľov Semerova.