Farnosť Semerova a jej duchovní správcovia

Prvý doklad o existencii fary máme z roku 1210 v listine, ktorá je zároveň najstarším písomným dokumentom aj o obci Semerovo.
Podľa starobylosti kostola sa domnievame, že farnosť tu jestvovala už skôr, veď Semerovčania prijali kresťanstvo v dobe pôsobenia sv.Cyrila a Metoda.
Do semerovskej farnosti patrili v staršom období štyri filiálky: Čechy, Kolta, Jasová a Dedinka. V roku 1751 sa z farnosti odtrhli Jasová a Kolta a v r. 1831 Dedinka.
Obec Čechy sem patrí až do dnes.
Prvým, po mene známym farárom bol v rokoch 1332 - 1337 účinkujúci v Semerove kňaz Ján, potom dlhšiu dobu nepoznáme mená kňazov z čias okolo roku 1564, vieme, že Semerovo kňaza vôbec nemalo.
Viac informácií máme o farárovi Jánovi Novomeskom. Študoval v Trnave a na Pázmaneu vo Viedni. Do Semerova prišiel 30. apríla 1713. V Semerove dal opraviť, respektíve znovu postaviť kostol, ktorý bol po tureckých a kuruckých vojnách takmer zničený. Na základoch románskeho kostola, ktorý bol v rozvalinách, dal opraviť a predĺžiť loď v slohu neskorej renesancie. Kostol bol pôvodne postavený z kameňa a novšia časť z pálenej tehly. Neskoršie bol prestavaný celý kostol v neorománskom slohu. Pretože nemal vežu, zvon umiestnili v štvorhrannej drevenej zvonici pred kostolom.

Farár Novomeský dal vtedy namaľovať aj obraz na hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie. Okrem toho v roku 1713 dal uliať zvon vo váhe 60 libier z peňazí farníkov, ktorý bol zasvätený sv. Jozefovi a ukrižovanému Kristovi. V roku 1726 dal opraviť aj kaplnku sv. Bartolomeja.
Farár Juraj Baluch bol rodákom zo Semerova, narodil sa v sedliackom dome v blízkosti kostola. Po skončení štúdia v seminári v r. 1774 pôsobil ako kaplán v Bzovíku. Od 20. júla 1778 bol farárom v Horných Zeleniciach. Potom v Siladiciach, kde dal postaviť faru. V roku 1782 prišiel z Dvorov n. Žitavou na faru vo svojej rodnej obci, kde pôsobil 14 rokov. Juraj Baluch zomrel 24. 1. 1810 a je pochovaný v rodnej obci Semerovo.
10. októbra 1815 na uvoľnené miesto farára do Semerova prišiel Anton Kršák. Za jeho pôsobenia sa dokončujú stavebné práce na kaplnke a fare. Kaplnka bola spojená s farou. Bližšie informácie uvádzame v jeho životopise. Medzi obyvateľmi Semerova bol pán farár veľmi obľúbený. Už pri príchode do Semerova bol významnou osobnosťou.
Anton Kršák zomrel a je pochovaný 22. 1. 1829,
6. 2. 1831 nastúpil za farára v Semerove Jozef Karas, rodák z Krásnej Hôrky. Predtým bol farárom v Kolte a od roku 1826 v Nitrianskom Hrádku. V Semerove nebol obľúbeným kňazom, lebo nevedel po slovensky. Za jeho účinkovania tu bola v roku 1836 postavená socha sv. Jána Nepomuckého, vysvätená vikárom Jurajom Kevarim. Peniaze na túto sochu venoval zemepán Rosoš.
3.7.1838 prišiel na semerovskú faru národno-kultúrny dôstojný pán farár Ján Zaklukál, ktorý tu zomrel 7. 7. 1871 a tu ho aj pochovali, v Semerove pôsobil do konca života. Jeho účinkovanie v Semerove a životopis uvádzame na inom mieste.
Po Jánovi Zaklukálovi nastúpil ďalší významný kňaz, roduverný Slovák, Štefan Chovanec. Jeho bližšie údaje sú spracované v životopisoch semerovských osobností.
Po jeho smrti prišiel do Semerova za kňaza Imrich Adamovich, ktorý tu už pôsobil od roku 1868 do 1871 ako kaplán. Ako farár nastúpil 2. júla 1878. Pôsobil tu až do svojej smrti 28.11.1920. Narodil sa 5.3.1843 v Marvachu (Chorvátsko). Vysvätili ho v Ostrihome 2.8. 1868. Po kaplánskej praxi v Semerove odišiel 2.7.1878 do kostola sv. Leopolda v Budapešti. Počas pôsobenia v Semerove zastával funkciu cirkevného súdneho notára. Od 1. decembra 1920 nastúpil do Semerova kaplán Michal Weber z Dvorov nad Žitavou.

Ján Zaklukál

Narodil sa 23. 5. 1808 Kestelc (v MR). Teológiu a filozofiu študoval v Trnave. Vysvätený za kňaza bol 10. 6. 1830. Za kaplána nastúpil v Komárne. V roku 1831, keď vypukla cholera, poslali ho do kostola sv. Ignáca do Ostrihomu a vo Vyšehrade zastupoval farára. Toho istého roku prešiel za administrátora do Unína a 10.11. 1835 do farnosti Lapáš.
3.7. 1838 prišiel za farára do Semerova. Vymenil si miesto so semerovským farárom Karasom.
Sem prišiel práve v období ukončenia komasácie semerovského chotára, s ktorou boli zemepáni, ale aj poddaní nespokojní. Po komasácii mala fara 65 honov polí a lúk. Pán farár musel bojovať o farskú lúku. Dostal o 6 honov viac, ako mal pôvodne, ale pod podmienkou, že sa lepšie naučí po maďarsky. V skutočnosti túto lúku nemal, lebo si ju privlastnili komposessori na čele s Ignácom Šebeštéňom.
Ján Zaklukál sa zaslúžil o vybudovanie školy, o celkový rozvoj školstva a o pozdvihnutie morálky v Semerove.
Okrem obnovy kostola, zariadenia v kostole, kaplnke a na fare obstaral aj nový zvon pre kostol.

Veľmi sa staral o siroty, ľudí starých, chorých a bezvládnych, ktorí bývali v jeho dome na fare. Pre nich dal na vlastné náklady postaviť a zariadiť špitál, kde bývalo 7 - 10 ľudí.
Po 33 rokoch služby v Semerove napísal list ostrihomskému arcibiskupovi, v ktorom ho žiadal o pomocníka - kaplána, lebo je z ťažkej služby vyčerpaný. 9.9. 1864 mu kardinál Černoch odpísal, že od 11.9.1864 dostane kaplána z rehole kapucínov, ktorému treba platiť 30 zlatých. Pomocníka aj dostal.
Ján Zaklukál ( podľa semerovskej kroniky ) založil v obci prvé družstvo Spolok vlastníkov pôdy.
Priatelil sa s Jurajom Holčekom, kňazom, ktorý pôsobil v Dolnom Ohaji, Húli a Jasovej, kde našiel miesto svojho posledného odpočinku.
Ján Zaklukál bol národnokultúrnym pracovníkom, publikačne činným. Svoje práce publikoval cez Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Vykonával aj funkciu cirkevného dištriktuálneho notára.
V obci Semerovo aj vo filiálke Čechy bol veľmi obľúbený medzi svojimi farníkmi.
Zomrel 7.7.1871 na týfus. Pochovaný je na semerovskom cintoríne.

Anton KRŠÁK

Narodil sa 5. júla 1769 v Námestove. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Teológiu študoval v rokoch 1791 - 1795 v Generálnom seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Malých Opatovciach a od roku 1797 zo začiatku ako kaplán, a potom ako farár v Skýcove.
Už počas štúdia v Generálnom seminári v Bratislave v roku 1793 sa zapojil do bernolákovského hnutia ako člen Slovenského učeného tovarišstva v spoločnom stánku v Trnave. Bol priateľom Jána Hollého.
Od roku 1815 sa stal kňazom v Semerove. Počas pôsobenia v obci Semerovo bol aj prísediacim súdnej tabule Komárňanskej stolice.
Zomrel predčasne v rozkvete svojich síl dňa 14.decembra 1828 v Semerove, kde je aj pochovaný. Rozlúčku nad hrobom mal kňaz Jozef Hoblík.

Štefan CHOVANEC

Narodil sa 23. júla 1840 v Bohdanovciach pri Trnave. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci. Gymnázium a filozofiu študoval v Trnave. Teológiu vo Viedni.
Po kňazskej vysviacke 26. septembra 1867 študoval aj jazyk slovenský a maďarský.
Už počas štúdia vo Viedni a ešte viac po príchode do Trnavy sa angažoval vo veciach národných, čo dokumentuje aj jeho korešpondencia s Jozefom Viktorínom a J. M. Hurbanom.
Podporoval a pomáhal rozširovať slovenskú literatúru , diela Jána Hollého, Slovenské pohľady, almanach Nitru a ďalšie.Publikoval svoje vlastné práce a zverejnil cez Spolok sv. Vojtecha v Trnave v časopise Cyrill a Method.
Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a Slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Od roku 1871 bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha a po odstúpení výboru bol opäť zvolený aj v roku 1872. Vo výbore pôsobil až do svojej smrti v roku 1878.
Od 21. septembra 1871 bol kňazom v Semerove, kde 17. marca 1878 ako 38 ročný na chronický zápal žalúdka zomrel. Pochovaný je na semerovskom cintoríne.
Oznámenie o jeho úmrtí priniesli viaceré noviny a časopisy - Národné noviny, Obzor, Katolícke noviny a iné.


Židovská náboženská obec v Semerove

V roku 1774 sa uvádza, že v Semerove bolo 33 obyvateľov židovského vierovyznania. Dospelých mužov z toho bolo 9, chlapcov do 15 rokov 6, dospelých žien bolo 11 a dievčat do 15 rokov 7.
V kanonickej vizitácii v roku 1780 sa tiež uvádzajú obyvatelia židovského vierovyznania v počte 29 osôb.
Sčítanie ľudu z roku 1869 nám bližšie popisuje židovskú komunitu v počte 74 osôb.
Medzi známe rodiny pred II. sv. vojnou patrili rodiny Sorgelovcov a Timárovcov.
V dome, kde sa nachádza v súčasnosti zdravotné stredisko, žila rodina Dávida a Berty Buchingerovcov, ktorých umučili v koncentračnom tábore.
Obyvatelia Semerova židovského vierovyznania mali v obci synagógu, po holokauste nezostal nikto židovského vierovyznania, budova schátrala a bola predaná na stavebný materiál.

Semerovské cintoríny

Prvú písomnú správu o cintorínoch v Semerove nám napísali v kanonickej vizitácii 2. mája 1780. Podľa nej cintorín sa rozprestieral okolo kostola. Na cintoríne sa vtedy nenachádzal ani ústredný kríž, ani márnica. Pochovávali tu všetkých kresťanov spoločne.
V tomto roku jestvoval aj cintorín židovský, nakoľko tu bola početná komunita židovského vierovyznania.
Spomínané cintoríny sú však ďaleko staršie ako ich spomína zápisnica.
V kanonickej vizitácii z roku 1846 sa už píše, že katolíci majú jeden cintorín s krížom. Druhý cintorín majú nekatolíci (pravdepodobne refor. cirkev - kalvíni) a tretí cintorín je židovský.
V starom cintoríne / obnovenom obcou v roku 1994 / sa nachádza ústredný drevený kríž z r. 1917 s liatinovým korpusom Krista.
Hrob semerovského kňaza Imricha Adamoviča má liatinovú ohradu. Drevený kríž nad ním má liatinový korpus Krista.
V cintoríne je viac drevených vyrezávaných náhrobných krížov s malými plechovými srdiečkami s monogramom zosnulého a dátumom jeho úmrtia. Kríže sú dielom domácich majstrov z konca 19. a zač. 20. storočia.
Dnes sa v rímkat. cintoríne nachádzajú tri kríže. Drevený kríž cintorína bol postavený pred rokom 1938. Ústredný kríž tohto cintorína s liatinovým korpusom Krista a plechovým baldachýnom bol postavený v roku 1947 a misijný z roku 1947 z dôvodu zostarnutia vymenený za nový a posvätený 15. 8. 1999.
V cintoríne sa nachádzajú stĺpové náhrobné kamene s veršovaným ľudovým textom v maďarčine.

Na semerovských cintorínoch našli posledný odpočinok a čakajú na Vzkriesenie nielen všetci zomrelí obyvatelia Semerova, ktorých nie je možné vypísať, ale aj významné osobnosti, ktorých tu spomenieme:
15. 2. 1730 zomrel a je tu pochovaný semerovský rodák a jeho rodičia, kňaz Juraj Godor. V r. 1735 rím.kat. kňaz Ján Vaňo a ďalší rím.kat. kňaz 27.12.1751 Imrich Kotúč, 5. 3. 1798 František Pokorný, 14. 12. 1828 Anton Kršák, 7. 1. 1831 Anton Kamasi, 7. 7. 1871 Ján Zaklukál, 18. 3. 1878 Štefan Chovanec, 28. 11. 1920 Imrich Adamovich.
Antonovi Kršákovi, Jánovi Zaklukálovi a Štefanovi Chovancovi bol na miestnom semerovskom cintoríne 7. júna 1997 z príležitosti 200. výročia príchodu Antona Bernoláka do Nových Zámkov a 250. výročia vzniku Slovenského učeného tovarišstva odhalený spoločný náhrobný kameň.
Nad koncom dnešnej " Mlynárskej ulice" sa rozprestiera židovský cintorín, ktorý sa spomína už v roku 1780 a bol obcou obnovený v roku 1995.
Náhrobné kamene z 19. storočia sú z ružového mramoru. Staršie pomníky sú z pieskovca. Zvyšok náhrobkov je až z 20. storočia. Na židovskom cintoríne okrem iných obyvateľov Semerova židovského vierovyznania odpočíva aj rabín Isac BEUER, ktorého pochovali v roku 1852 vo veku 94 rokov s jeho manželkou Devorou. Hrob identifikovali pri osobnej návšteve 23. 7. 1997 prapravnuci Isaca Beuera, rabíni z Londýna a USA.