Kalendár
Streda, 11 December 2024

Dnes má meniny
Hilda
Zajtra má meniny
Otília
Počasie
Hľadanie
Zo života obce
dsc02532.jpg
Aktuality
Zmluvy a faktury obce Semerovo

Partnerske obece

Publikacie

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Rozvojove projekty

Rozvojove projekty

Referendum

Uradne hodiny

Cestovny poriadok SAD

Cestovny poriadok ZSR

Cestovny poriadok ZSR

Mikroregion Novozamocko

Leader MAS

Dvory a okolie

Spolok pre obnovu dediny

Free wifi-zone

Verejny internet

Slovenska katolicka charita

Tvorime vedomostnu spolocnost

Zber TKO a druhotných surovín

Hľadáš prácu? www.presbium.sk


EURES

Niriansky
samosprávny kraj

RSS kanál
Obec Semerovo
Regionálne správy
 

História obce

Farnosť Semerova

Farnosť Semerova a jej duchovní správcovia

Prvý doklad o existencii fary máme z roku 1210 v listine, ktorá je zároveň najstarším písomným dokumentom aj o obci Semerovo.
Podľa starobylosti kostola sa domnievame, že farnosť tu jestvovala už skôr, veď Semerovčania prijali kresťanstvo v dobe pôsobenia sv.Cyrila a Metoda.
Do semerovskej farnosti patrili v staršom období štyri filiálky: Čechy, Kolta, Jasová a Dedinka. V roku 1751 sa z farnosti odtrhli Jasová a Kolta a v r. 1831 Dedinka.
Obec Čechy sem patrí až do dnes.
Prvým, po mene známym farárom bol v rokoch 1332 - 1337 účinkujúci v Semerove kňaz Ján, potom dlhšiu dobu nepoznáme mená kňazov z čias okolo roku 1564, vieme, že Semerovo kňaza vôbec nemalo.
Viac informácií máme o farárovi Jánovi Novomeskom. Študoval v Trnave a na Pázmaneu vo Viedni. Do Semerova prišiel 30. apríla 1713. V Semerove dal opraviť, respektíve znovu postaviť kostol, ktorý bol po tureckých a kuruckých vojnách takmer zničený. Na základoch románskeho kostola, ktorý bol v rozvalinách, dal opraviť a predĺžiť loď v slohu neskorej renesancie. Kostol bol pôvodne postavený z kameňa a novšia časť z pálenej tehly. Neskoršie bol prestavaný celý kostol v neorománskom slohu. Pretože nemal vežu, zvon umiestnili v štvorhrannej drevenej zvonici pred kostolom.

Farár Novomeský dal vtedy namaľovať aj obraz na hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie. Okrem toho v roku 1713 dal uliať zvon vo váhe 60 libier z peňazí farníkov, ktorý bol zasvätený sv. Jozefovi a ukrižovanému Kristovi. V roku 1726 dal opraviť aj kaplnku sv. Bartolomeja.
Farár Juraj Baluch bol rodákom zo Semerova, narodil sa v sedliackom dome v blízkosti kostola. Po skončení štúdia v seminári v r. 1774 pôsobil ako kaplán v Bzovíku. Od 20. júla 1778 bol farárom v Horných Zeleniciach. Potom v Siladiciach, kde dal postaviť faru. V roku 1782 prišiel z Dvorov n. Žitavou na faru vo svojej rodnej obci, kde pôsobil 14 rokov. Juraj Baluch zomrel 24. 1. 1810 a je pochovaný v rodnej obci Semerovo.
10. októbra 1815 na uvoľnené miesto farára do Semerova prišiel Anton Kršák. Za jeho pôsobenia sa dokončujú stavebné práce na kaplnke a fare. Kaplnka bola spojená s farou. Bližšie informácie uvádzame v jeho životopise. Medzi obyvateľmi Semerova bol pán farár veľmi obľúbený. Už pri príchode do Semerova bol významnou osobnosťou.
Anton Kršák zomrel a je pochovaný 22. 1. 1829,
6. 2. 1831 nastúpil za farára v Semerove Jozef Karas, rodák z Krásnej Hôrky. Predtým bol farárom v Kolte a od roku 1826 v Nitrianskom Hrádku. V Semerove nebol obľúbeným kňazom, lebo nevedel po slovensky. Za jeho účinkovania tu bola v roku 1836 postavená socha sv. Jána Nepomuckého, vysvätená vikárom Jurajom Kevarim. Peniaze na túto sochu venoval zemepán Rosoš.
3.7.1838 prišiel na semerovskú faru národno-kultúrny dôstojný pán farár Ján Zaklukál, ktorý tu zomrel 7. 7. 1871 a tu ho aj pochovali, v Semerove pôsobil do konca života. Jeho účinkovanie v Semerove a životopis uvádzame na inom mieste.
Po Jánovi Zaklukálovi nastúpil ďalší významný kňaz, roduverný Slovák, Štefan Chovanec. Jeho bližšie údaje sú spracované v životopisoch semerovských osobností.
Po jeho smrti prišiel do Semerova za kňaza Imrich Adamovich, ktorý tu už pôsobil od roku 1868 do 1871 ako kaplán. Ako farár nastúpil 2. júla 1878. Pôsobil tu až do svojej smrti 28.11.1920. Narodil sa 5.3.1843 v Marvachu (Chorvátsko). Vysvätili ho v Ostrihome 2.8. 1868. Po kaplánskej praxi v Semerove odišiel 2.7.1878 do kostola sv. Leopolda v Budapešti. Počas pôsobenia v Semerove zastával funkciu cirkevného súdneho notára. Od 1. decembra 1920 nastúpil do Semerova kaplán Michal Weber z Dvorov nad Žitavou.

Meno duch. správcu v Semerove Dátum narodenia Dátum úmrtia Doba  pôsobenia
Ján
1332 - 1337
bez kňaza
1562
Daniel Farkašdy
1674
Jakubík 1696
Štefan Vrábelský 3. 6. 1698 - 1702
Pavol Jančovič 
1727 26. 10. 1702 - 1704
Martin Gracho /Grachus/ 28.7.1704 - 1705
Štefan Topolčáni 
14.5.1714 Horné Saliby 15. 11. 1705 - 1706
Ján Novomeský
4.9.1730 30. 4. 1713 - 1713
Ján Vaňo 1713 - 1720
Ján Berek 1662 13. 4. 1720 - 1720
Juraj Godor 15.2.1730 Semerovo 19. 9. 1720 - 15. 2. 1730
Ján Vaňo 19. 2. 1730 - 1735
Imrich Kotuč
27.2.1751 29. 4. 1735 - 27. 2. 1751
Alexius Balogh
17.6.1758 Trnava 16. 4. 1751 - 13. 7. 1752
Ondrej Cigláni
22.3.1770 22. 9. 1752 - 9. 12. 1758
Štefan Kačkovič /Skačkovič/
3.3.1769 9. 2. 1759 - 1760
Ignác Arady
8.1777 21. 11. 1760 - 23. 6. 1773
Ján František Čonka
23.4.1817 18. 7. 1773 - 1. 1778
Jozef Markovič
21.12.1798 Kolta 1778 - 1782
Juraj Baluch v Semerove 1782 - 1796
František Pokorný
5.3.1798 Semerovo 1796 - 5. 3. 1798
František Sedláky
15.9.1828 Prešov 14. 3. 1798 - 1812
Alojz Rakovský
26.12.1846 1812 - 26. 9. 1815
Anton Kršák
5.7.1769 Námestovo
14.12.1828 Semerovo
10. 10. 1815 - 14. 12. 1828
Anton Kamasi
10.1.1747 Hrušov
7.1.1831 Semerovo 22. 1. 1829 - 7. 1. 1831
Jozef Karas
31.8.1855
6. 2. 1831 - 5. 6. 1838
Ján Zaklukál
23.5.1807 Kosztolcz 7.7.1871 Semerovo 3. 7. 1838 - 7. 7. 1871
Štefan Chovanec  
23.7.1840 Bohdanovch 18.3.1878 Semerovo 21. 9. 1871 - 18. 3. 1878
Imrich Adamovich
5.3.1843 Morvach 28.11.1920 Semerovo 2. 7. 1878 - 28. 11. 1920
Michal Weber
1. 12. 1920 - 1. 4. 1921
Michal Berényi 1. 4. 1921 - 1928
Jozef Garai
15. 12. 1928 - 1938
Anton Kubík
1938 - 1956
Gašpar Radošinský 1956 - 1965
Jozef Masarovič
1965 - 68
Ondrej VALEK
spravoval farnosť z Kolty
1968 - 74
František VAĽA CC
1974- 90
Alojz GUBALA
1990 - 95
Jozef ŠČEPKO
1995 - 2001
Mgr. Stanišlav ŠIPOŠ
2001


Ján Zaklukál

Narodil sa 23. 5. 1808 Kestelc (v MR). Teológiu a filozofiu študoval v Trnave. Vysvätený za kňaza bol 10. 6. 1830. Za kaplána nastúpil v Komárne. V roku 1831, keď vypukla cholera, poslali ho do kostola sv. Ignáca do Ostrihomu a vo Vyšehrade zastupoval farára. Toho istého roku prešiel za administrátora do Unína a 10.11. 1835 do farnosti Lapáš.
3.7. 1838 prišiel za farára do Semerova. Vymenil si miesto so semerovským farárom Karasom.
Sem prišiel práve v období ukončenia komasácie semerovského chotára, s ktorou boli zemepáni, ale aj poddaní nespokojní. Po komasácii mala fara 65 honov polí a lúk. Pán farár musel bojovať o farskú lúku. Dostal o 6 honov viac, ako mal pôvodne, ale pod podmienkou, že sa lepšie naučí po maďarsky. V skutočnosti túto lúku nemal, lebo si ju privlastnili komposessori na čele s Ignácom Šebeštéňom.
Ján Zaklukál sa zaslúžil o vybudovanie školy, o celkový rozvoj školstva a o pozdvihnutie morálky v Semerove.
Okrem obnovy kostola, zariadenia v kostole, kaplnke a na fare obstaral aj nový zvon pre kostol.

Veľmi sa staral o siroty, ľudí starých, chorých a bezvládnych, ktorí bývali v jeho dome na fare. Pre nich dal na vlastné náklady postaviť a zariadiť špitál, kde bývalo 7 - 10 ľudí.
Po 33 rokoch služby v Semerove napísal list ostrihomskému arcibiskupovi, v ktorom ho žiadal o pomocníka - kaplána, lebo je z ťažkej služby vyčerpaný. 9.9. 1864 mu kardinál Černoch odpísal, že od 11.9.1864 dostane kaplána z rehole kapucínov, ktorému treba platiť 30 zlatých. Pomocníka aj dostal.
Ján Zaklukál ( podľa semerovskej kroniky ) založil v obci prvé družstvo Spolok vlastníkov pôdy.
Priatelil sa s Jurajom Holčekom, kňazom, ktorý pôsobil v Dolnom Ohaji, Húli a Jasovej, kde našiel miesto svojho posledného odpočinku.
Ján Zaklukál bol národnokultúrnym pracovníkom, publikačne činným. Svoje práce publikoval cez Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Vykonával aj funkciu cirkevného dištriktuálneho notára.
V obci Semerovo aj vo filiálke Čechy bol veľmi obľúbený medzi svojimi farníkmi.
Zomrel 7.7.1871 na týfus. Pochovaný je na semerovskom cintoríne.

Anton KRŠÁK

Narodil sa 5. júla 1769 v Námestove. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Teológiu študoval v rokoch 1791 - 1795 v Generálnom seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Malých Opatovciach a od roku 1797 zo začiatku ako kaplán, a potom ako farár v Skýcove.
Už počas štúdia v Generálnom seminári v Bratislave v roku 1793 sa zapojil do bernolákovského hnutia ako člen Slovenského učeného tovarišstva v spoločnom stánku v Trnave. Bol priateľom Jána Hollého.
Od roku 1815 sa stal kňazom v Semerove. Počas pôsobenia v obci Semerovo bol aj prísediacim súdnej tabule Komárňanskej stolice.
Zomrel predčasne v rozkvete svojich síl dňa 14.decembra 1828 v Semerove, kde je aj pochovaný. Rozlúčku nad hrobom mal kňaz Jozef Hoblík.

Štefan CHOVANEC

Narodil sa 23. júla 1840 v Bohdanovciach pri Trnave. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci. Gymnázium a filozofiu študoval v Trnave. Teológiu vo Viedni.
Po kňazskej vysviacke 26. septembra 1867 študoval aj jazyk slovenský a maďarský.
Už počas štúdia vo Viedni a ešte viac po príchode do Trnavy sa angažoval vo veciach národných, čo dokumentuje aj jeho korešpondencia s Jozefom Viktorínom a J. M. Hurbanom.
Podporoval a pomáhal rozširovať slovenskú literatúru , diela Jána Hollého, Slovenské pohľady, almanach Nitru a ďalšie.Publikoval svoje vlastné práce a zverejnil cez Spolok sv. Vojtecha v Trnave v časopise Cyrill a Method.
Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a Slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Od roku 1871 bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha a po odstúpení výboru bol opäť zvolený aj v roku 1872. Vo výbore pôsobil až do svojej smrti v roku 1878.
Od 21. septembra 1871 bol kňazom v Semerove, kde 17. marca 1878 ako 38 ročný na chronický zápal žalúdka zomrel. Pochovaný je na semerovskom cintoríne.
Oznámenie o jeho úmrtí priniesli viaceré noviny a časopisy - Národné noviny, Obzor, Katolícke noviny a iné.


Židovská náboženská obec v Semerove

V roku 1774 sa uvádza, že v Semerove bolo 33 obyvateľov židovského vierovyznania. Dospelých mužov z toho bolo 9, chlapcov do 15 rokov 6, dospelých žien bolo 11 a dievčat do 15 rokov 7.
V kanonickej vizitácii v roku 1780 sa tiež uvádzajú obyvatelia židovského vierovyznania v počte 29 osôb.
Sčítanie ľudu z roku 1869 nám bližšie popisuje židovskú komunitu v počte 74 osôb.
Medzi známe rodiny pred II. sv. vojnou patrili rodiny Sorgelovcov a Timárovcov.
V dome, kde sa nachádza v súčasnosti zdravotné stredisko, žila rodina Dávida a Berty Buchingerovcov, ktorých umučili v koncentračnom tábore.
Obyvatelia Semerova židovského vierovyznania mali v obci synagógu, po holokauste nezostal nikto židovského vierovyznania, budova schátrala a bola predaná na stavebný materiál.

Semerovské cintoríny

Prvú písomnú správu o cintorínoch v Semerove nám napísali v kanonickej vizitácii 2. mája 1780. Podľa nej cintorín sa rozprestieral okolo kostola. Na cintoríne sa vtedy nenachádzal ani ústredný kríž, ani márnica. Pochovávali tu všetkých kresťanov spoločne.
V tomto roku jestvoval aj cintorín židovský, nakoľko tu bola početná komunita židovského vierovyznania.
Spomínané cintoríny sú však ďaleko staršie ako ich spomína zápisnica.
V kanonickej vizitácii z roku 1846 sa už píše, že katolíci majú jeden cintorín s krížom. Druhý cintorín majú nekatolíci (pravdepodobne refor. cirkev - kalvíni) a tretí cintorín je židovský.
V starom cintoríne / obnovenom obcou v roku 1994 / sa nachádza ústredný drevený kríž z r. 1917 s liatinovým korpusom Krista.
Hrob semerovského kňaza Imricha Adamoviča má liatinovú ohradu. Drevený kríž nad ním má liatinový korpus Krista.
V cintoríne je viac drevených vyrezávaných náhrobných krížov s malými plechovými srdiečkami s monogramom zosnulého a dátumom jeho úmrtia. Kríže sú dielom domácich majstrov z konca 19. a zač. 20. storočia.
Dnes sa v rímkat. cintoríne nachádzajú tri kríže. Drevený kríž cintorína bol postavený pred rokom 1938. Ústredný kríž tohto cintorína s liatinovým korpusom Krista a plechovým baldachýnom bol postavený v roku 1947 a misijný z roku 1947 z dôvodu zostarnutia vymenený za nový a posvätený 15. 8. 1999.
V cintoríne sa nachádzajú stĺpové náhrobné kamene s veršovaným ľudovým textom v maďarčine.

Na semerovských cintorínoch našli posledný odpočinok a čakajú na Vzkriesenie nielen všetci zomrelí obyvatelia Semerova, ktorých nie je možné vypísať, ale aj významné osobnosti, ktorých tu spomenieme:
15. 2. 1730 zomrel a je tu pochovaný semerovský rodák a jeho rodičia, kňaz Juraj Godor. V r. 1735 rím.kat. kňaz Ján Vaňo a ďalší rím.kat. kňaz 27.12.1751 Imrich Kotúč, 5. 3. 1798 František Pokorný, 14. 12. 1828 Anton Kršák, 7. 1. 1831 Anton Kamasi, 7. 7. 1871 Ján Zaklukál, 18. 3. 1878 Štefan Chovanec, 28. 11. 1920 Imrich Adamovich.
Antonovi Kršákovi, Jánovi Zaklukálovi a Štefanovi Chovancovi bol na miestnom semerovskom cintoríne 7. júna 1997 z príležitosti 200. výročia príchodu Antona Bernoláka do Nových Zámkov a 250. výročia vzniku Slovenského učeného tovarišstva odhalený spoločný náhrobný kameň.
Nad koncom dnešnej " Mlynárskej ulice" sa rozprestiera židovský cintorín, ktorý sa spomína už v roku 1780 a bol obcou obnovený v roku 1995.
Náhrobné kamene z 19. storočia sú z ružového mramoru. Staršie pomníky sú z pieskovca. Zvyšok náhrobkov je až z 20. storočia. Na židovskom cintoríne okrem iných obyvateľov Semerova židovského vierovyznania odpočíva aj rabín Isac BEUER, ktorého pochovali v roku 1852 vo veku 94 rokov s jeho manželkou Devorou. Hrob identifikovali pri osobnej návšteve 23. 7. 1997 prapravnuci Isaca Beuera, rabíni z Londýna a USA.

 

19. storočie

Semerovo v 19. storočí

V rokoch 1848 / 1849 sa uskutočnili revolúcie v západ. aj stred. Európe, v ktorých išlo o likvidáciu feudálnych prežitkov a nastolenie republikánskeho zriadenia. V Rakúsko - Uhorsku išlo v buržoáznej revolúcii o odstránenie feudálnych, poddaných vzťahov a vyriešenie národnostnej otázky v mnohonárodnej monarchii.
Revolučné udalosti rokov 1848/1849 sa bezprostredne dotkli aj Semerova. V chotári obce sa odohrali 19. - 20. apríla 1849 tuhé boje medzi rak. cis. a maď. vojakmi. (1)
V 19. storočí malo Semerovo viacerých vlastníkov. Boli to statkári Sluha, Balogh, Jankovič, Rošoš, bratia Sombateliovci, Klein a ďalší.
V tomto období tu vzniklo viacero majerov. V časti Dolná Chrasť to bol majer, ktorý založil Sombateli, Červený majer Halaši, Haasov majer, Jankovičov dvor a majer bratov Kleinovcov. V 20. storočí ku nim pribudli ďalšie , a to na Lapošinke Šubertov majer, Dionýza Pála, Rudolfa Rottermana, Kestlera a Cyranov Nový dvor.
Z 19. storočia máme viacero dokumentov, ktoré nám približujú život našich predkov. Dva roky pred zrušením poddanstva bola v Semerove kanonická vizitácia.

1 (Kronika obce Semerovo, OcÚ Semerovo)

Z kanonickej vizitácie z roku 1846 uvádzame podstatnú časť

Kostol je v Semerove zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Počas kuruckých vojen bol veľmi zničený. V roku 1757 bol kostol renovovaný za farára Ondreja Ciglána z peňazí semerovských zemepánov. Najväčšiu opravu si vyžiadala klenba kostola.

V roku 1830 bol kostol opäť reštaurovaný, ale aj rozšírený z diecéznych peňazí. Kostol sa nachádza mimo dediny a nemá vežu. Cesta ku kostolu a ku zvonu je za dažďa a blata či v zime po snehu veľmi neschodná.

Kostol je ináč v dobrom stave a ľudia ho podporujú. K bočnej strane je pristavená sakristia. Kostol má jeden oltár s legitímnym kameňom, ktorý posvätil biskup 8. júla 1751.

Zvony:

V Semerove sú štyri. Jeden má 80 centov, druhý má 70 a tretí 60 centov. Štvrtý zvon je vo zvonici pred kostolom. Má dva centy a kúpila ho manželka dôstojníka Farkašová. Nie je možné zistiť, či boli zvony posvätené. Za zvonenie sa neplatí. Kostol nemá žiadne dlhy. Vlastní knihy, štyri zástavy.

Pri budove fary je kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii. Od roku 1806 na základe privilégia generálneho vikára Martina Derdiho sa tam môže uchovávať sviatosť oltárna a konať nedeľné sv. omše. Kaplnka nemá peňažnú základinu, a preto ju udržiavajú veriaci.

V strede obce sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal urobiť zemepán Ján Rošoš v roku 1836, a vysvätená bola Jurajom Kevarinom.

Na boku cesty pri majeri Chrasť sa nachádza k r í ž, ktorý dal v roku 1833 vyhotoviť Semerovčan Andruska a zanechal 10 zlatých na jeho údržbu.

V Semerove sa nachádza špitál. Má jednu miestnosť a kuchyňu. Pán farár naň dohliada a udržuje ho obec Semerovo. Momentálne sa tu nachádza jeden žobrák a jedna vdova.

Ľud v počte asi 750 veriacich je národnosti slovenskej a asi 100 národnosti maďarskej. V Semerove je tiež asi 60 nekatolíkov, a to židovského vierovyznania a reformovaných.

Ďalší prameň, ktorý nás informuje o obci Semerovo v druhej polovici 19. storočia, je sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1869.

K 31. decembru 1869 sa uskutočnilo v Rakúsku – Uhorsku sčítanie ľudu. V Semerove v tomto období podľa sčítacích hárkov bolo 122 domov, obyvateľov : muži : 505, ženy : 495, spolu : 1000 osôb. (1)

Obec bola rozdelená na ulice. Dlhá ulica / Hoszú utcza / mala čísla 1, 14 – 27, 35 – 37, 52 – 71 a 109. Kostolná ulica /Templom utcza / mala iba čísla 2 – 13, Česká ulica / Csehi utcza / čísla 28 – 34, Jasovská /Jászfalu utcza / čísla 38 – 51 , Dvorská ulica / Udvardi utcza / čísla 72 –74, 82, 87 – 108, Potkania ulica / Potkányi utcza /Výstrkov čísla 75 – 81, Žabia ulica / Bíka utcza / 83 – 86, Vodná ulica / Visztrkó utcza / č. 110, Majer Alexandra Nagya / Nagy Sándor uí majorja / sa nachádzal pod číslom 111, Kováčsky dom / Kovácsház / pod číslom 112. Pod vinicami /Szolok a latti zsellérlak / bol želiarsky dom, ktorý mal číslo 113.

V Semerove bolo viacero majerov. Jeden z nich pod číslom 114 bol Ľudovítov majer / Lajos major /, pod číslom 115 Chrasť majer /Haraszt major / , pod číslom 116 Červený majer / Voros major /, / Kozép haraszt major / mal číslo 117. Dvor Emina chrasť majer / Ema haraszt major / č. 118, Pachť chrasť majer / Pacht haraszt major / č.119. Číslo 120 mal Malý Seg majer / Keszegi malom - dvor kesegského mlyna / a Pusta / Puszta / bola pod číslom 121 a posledné číslo 122 mal Ovčiarsky dom Štrkov / Starcoi major Juhászház/.

Zamestnanie Semerovčanov bolo veľmi pestré. V tomto období tu bolo zapísaných cca 36 gazdov, 7 roľníkov, 32 želiarov / želiar – inqiulinus bol poddaný, ktorý vlastnil pôdu v intraviláne alebo aj s menšou výmerou pôdy v extraviláne, no menšej ako výmera sedliackej usadlosti na panstve /, 63 nádenníkov, 28 domácich sluhov, 12 kočišov atď.

Žilo tu aj viacero remeselníkov. V domoch číslo 48, 108 bývali obuvníci / čižmári /, krajčírsky majster býval v dome č. 52, v domoch 76 a 88 pracovali kováči a dom č. 112 sa aj nazýval Kováčsky dom. Mlynársky majster žil v dome č. 120. Ďalej tu boli stolári a kolári. V domoch 85, 91 a 103 boli tkáči. V dome č. 97 býval tkáčsky majster , ktorý pochádzal z Hodonína na Morave.

Okrem toho tu bolo viacero obchodníkov a 2 krčmy. Obchod a krčmu viedli väčšinou obyvatelia židovského vierovyznania.

Aj obec mala svojich zamestnancov: Obecný úrad bol v dome č. 13 a býval v ňom notár Ľudovít Novohradský a pochádzal z Jelenca / Gýmes / v Nitrianskej župe. V dome číslo 6 žil obecný hájnik.

Pastierov svíň bolo v obci niekoľko, ale obecný pastier svíň žil v dome číslo 102.

V Semerove v čase sčítania ľudu pôsobili aj dve pôrodné babice. Jedna žila v dome číslo 100 v Dvorskej ulici, volala sa Mária Prihodová a pochádzala z Nových Zámkov. Druhá bývala v Kostolnej ulici v dome číslo 102, volala sa Anna Farkašová a pochádzala z Dvorov nad Žitavou.

Na Dvorskej ulici číslo 74 bol kostol s farou. Farárom tu práve bol známy národovec Ján Zaklukál a kaplánom /pomocným farárom / Imrich Adamovich. Na fare žili ďalej Ida Zaklukálová, vychovávateľka, a Ondrej Zaklukál povolaním učiteľ. Predpokladáme, že poslední dvaja podľa priezviska boli príbuzní pánovi farárovi Zaklukálovi. Ida Zaklukálová pochádzala z Branova /Baromlak / a Ondrej Zaklukál z Hronoviec / Lekér/.

Okrem vymenovaných obyvateľov žilo na fare ešte ďalších osem ľudí, ktorí pracovali v domácnosti a na gazdovstve. Pán farár Zaklukál mal dva kone, dve kravy, jalovicu , prasa, 120 oviec a tri rodiny včiel.

Pod číslom 109 na Dlhej ulici v Semerove sa nachádzala obecná škola. V nej býval učiteľ a organista, vtedy tridsaťročný Jozef Benedikovič s rodinou. Škola mala tri miestnosti : komoru, pivnicu a maštal. Pán učiteľ mal dve teľce, kravu a tri ošípané.

V dome pod číslom 52 bývala židovská rodina a v ňom zároveň bola aj škola pre židovské deti. Učiteľom tu bol Viliam Šalamún / Vilhem Salamon /. Budova bola jednoposchodová, mala dve miestnosti a pivnicu.

Ďalší prameň spomína Semerovo ako malú obec zo župy Komárno v okrese Dvory nad Žitavou.(3)

Je tu 128 domov a 922 obyvateľov. Národnosti slovenskej a maďarskej. Náboženstva rímskokatolíckeho, evanjelíci ausb. vyznania, ktorí patria do Komárna, reformovaní kalvíni do Pribety a obyvatelia izraelského vierovyznania do Dubníka. V Semerove vznikol notariát a v roku 1868 postavili preň budovu. V prízemnej budove s pôdorysom tvaru L so štvorcovou hlavnou fasádou a otvorenou pilierovou chodbou vo dvore bola neskôr pošta. R. 1925 bol notariát zrušený a prenesený do Kolty. V roku 1900 malo Semerovo 1041 obyvateľov a v roku 1910 1127.


Čo trápilo našich predkov

Nákazlivé choroby:

Najväčšie nebezpečenstvo pre obyvateľov predstavovali infekčné, nákazlivé choroby, ktoré sa rýchlo šírili a mali za následok veľkú úmrtnosť. Hygiena v tomto období bola na veľmi nízkej úrovni. Nebolo dostatok nezávadnej pitnej vody. Jedna z najobávanejších takýchto infekčných chorôb bola c h o l e r a. Začala sa 15.8.1831 a skončila 28.9.1831, a za toto obdobie zomrelo na ňu 22 mužov, 17 žien a 6 detí. Spolu 45 obyvateľov. Cholera sa vyskytla v menších rozmeroch skoro každý rok. V roku 1835 na ňu zomrelo 6 ľudí.

Ďalšia väčšia epidémia cholery bola koncom roka 1848. Začala sa 17.12.1848 a začiatkom roka 1849 nadobudla väčšie rozmery, keď na ňu zomrelo 27 Semerovčanov.

Najväčšia cholerová epidémia v Semerove začala 25. septembra 1866, keď kaplán Ignác Polakovič zaopatroval chorého a zistil, že má choleru. V dedine zavládol veľký strach, ľudia sa báli jeden druhého. Do 17. októbra zomrelo na túto zákernú chorobu 9 mužov, 9 žien a 22 detí, spolu 40 ľudí. Cholera si vybrala svoju daň medzi najchudobnejším, pospolitým ľudom. V kaštieli zomrela na choleru iba 1 osoba.

Po ukončení epidémie na znak vďaky, že si nevyžiadala viac obetí, bola v kostole ďakovná sv. omša dňa 28. októbra, na ktorej sa spievalo Teba, Boha chválime !

V Semerove v roku 1833 zomrelo na kiahne 19 ľudí. Väčšinou detí. V roku 1874 to bolo 15, ale nižšia úmrtnosť sa vyskytovala každý rok.

Našich predkov trápili aj ďalšie infekčné choroby. Napríklad t ý f u s, ktorý si vyžiadal každoročne niekoľko obetí. V roku 1865 naň zomrelo 5 ľudí, 1867 to bolo 6, 1873 to bolo 7, 1874 6 a v roku 1871 podľahol tejto chorobe aj farár Ján Zaklukál.

Živelné pohromy

V roku 1838 a ďalšie asi 2 roky bolo tak sucho, nielenže bola slabá úroda, ale podľa pána farára toto sucho spôsobilo, že mu uhynulo od sucha tristo oviec. 24. mája 1866 bola taká zima, tak mrzlo, že všetko bolo na poli zničené. Veľmi veľká zima bola aj v roku 1929 od 1. do 3. januára.

V roku 1866 požiar zasiahol semerovský kostol, v ktorom zhoreli lavice. Na nové lavice, ktoré dali urobiť, prispel primas Ján Šimor.

14. decembra 1868 horela fara. Chytila sa od susedného domu, ktorý zhorel z nedbalosti. Obnova poškodenej farskej strechy stála 1200 zlatých.

V auguste 1964 bola v Semerove veľká povodeň v dôsledku prietrže mračien. Zvyčajne malý potôčik sa zaplnil vodou stekajúcou zo svahov a jeho prudká voda pretrhla hrádzu vodnej nádrže a úplne ju zničila.

Veľké záplavy boli aj 12. júna 1979 , ktoré sa opakovali aj v roku 1988, keď voda po prietrži mračien sa valila hlavnou cestou pri škole na Surovine ako rieka. Následne od 15. augusta do 5. novembra, t.j. 80 dní nepršalo.

Ostatná povodeň bola 13. mája 1996, keď od veľkého lejaku trvajúceho 5 hodín spadlo cca 104 mm zrážok a voda, inak v malom potoku, vystúpila z koryta až na 2,8 m, úpnene zničila ihrisko FC a zaplavilo dom J. Kliskej.

 
Viac článkov...
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 Dopredu > Koniec >>

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL